Mzdový automat vyvoláva špirálu, ktorá v budúcnosti narastie na sumu, ktorá nebude udržateľná pre nikoho. Vieme, že sa dostaneme do čísel, kde to už nebude možné práve pre koeficienty, ktoré máme uzákonené, tvrdí štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko
Problém zadlžovania štátnych nemocníc je čoraz vypuklejší. Ku koncu roka 2025 dlh štátnych príspevkových organizácií ministerstva zdravotníctva presiahol jednu miliardu eur. Riaditelia štátnych, ako aj súkromných nemocníc už takmer rok otvorene hovoria o tom, že zvýšenie platov lekárov a ostatných zdravotníkov si vyžaduje čoraz väčší objem financií. Dôvodom je takzvaný platový automat, ktorý každoročne valorizuje platy lekárov a zdravotníkov v nemocniciach podľa rokov praxe.
V posledných dňoch na problém upozornila aj asociácia SK+ MED, ktorá združuje dodávateľov zdravotníckeho materiálu a pomôcok do nemocníc. Štátne nemocnice pre nedostatok financií nie sú schopné uhrádzať faktúry včas. Nie je výnimkou, že štátne nemocnice nemajú zaplatené faktúry spred troch rokov. Asociácia SK+ MED upozornila na to, že ak sa situácia nezlepší, niektorí dodávatelia rozviažu obchodné vzťahy s nemocnicami a prestanú im materiál dodávať.
Lekárske odborové združenie (LOZ) nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré pripisujú rast zadlženosti štátnych nemocníc valorizácii miezd zdravotníkov. Podľa LOZ sú tieto tvrdenia zavádzajúce a vedome klamlivé.
Čo tvrdia štátne nemocnice
Asociácia štátnych nemocníc, ktorá združuje 24 najväčších nemocníc na Slovensku na jeseň 2025 poslala médiám tlačovú správu, ktorou informovala o výrazných zvýšených personálnych nákladoch, ktoré majú zásadný dopad na hospodárenie štátnych nemocníc. Asociácia v tom čase upozornila, že niektoré štátne nemocnice musia použiť viac ako 80 percent z výnosov od zdravotných poisťovní na úhradu mzdových nákladov. A na ostatné výdavky, ako napríklad na lieky či špeciálny zdravotnícky materiál im nezostáva dostatok financií.
„Dodatočné požiadavky zástupcov Lekárskeho odborového združenia nemocniciam však situáciu výrazne komplikujú. Mzdové náklady v zmysle platnej legislatívy, valorizácie miezd – tzv. platového automatu porastú o 9,66 percenta. Aktuálne nastavenie platového automatu je z dlhodobého hľadiska pre verejné financie neudržateľný,“ uviedli štátne nemocnice.
Niektoré požiadavky lekárskych odborárov obsiahnuté v memorande, ktoré LOZ uzavrelo s vládou koncom roka 2024 majú podľa štátnych nemocníc zásadné pracovnoprávne dopady na ich prevádzku. Lekárski odborári si vydobili skrátenie pracovného času na 37,5 hodiny týždenne, čo argumentovali nepretržitou prevádzkou v nemocniciach. Táto zmena má však priamy vplyv na nárast priemernej hodinovej mzdy a následne na výpočet z toho vyplývajúcich náhrad.
Štátny tajomník Michal Štofko pre Medicínu dodal, že z celého nárastu na zdravotnícky rozpočet ide viac ako polovica na mzdy. „Absolútne súhlasím s tým, že majú byť zdravotníci na všetkých úrovniach, nielen lekári, odmeňovaní tak, aby sme boli konkurencieschopní voči zahraničiu, aby sme nemali odliv personálu, aby sme boli schopní ich platiť. Stále však platí, že mzdový automat vyvoláva špirálu, ktorá v budúcnosti narastie na sumu, ktorá nebude udržateľná pre nikoho. Máme to vykalkulované a vieme, že sa dostaneme do čísel, kde to už nebude možné práve pre koeficienty, ktoré máme uzákonené. Verím, že v nejakom momente aj zástupcovia odborov pochopia, že v určitom bode je tá mzda už dostatočne konkurencieschopná voči iným krajinám,“ skonštatoval štátny tajomník ministerstva zdravotníctva.
Vedomé zavádzanie?
Lekárski odborári však zásadne odmietajú tvrdenia riaditeľov štátnych nemocníc o hospodárskych problémoch pre vysoké platy lekárov. Šéf odborárov Peter Visolajský tvrdí, že platná legislatíva, ako aj posledné memorandum dokazujú, že finančné krytie mzdových nákladov je priamou súčasťou štátneho rozpočtu.
„Ak dnes niekto tvrdí, že mzdy spôsobujú nemocniciam straty a napomáhajú k ich väčšej zadlženosti, buď vedome zavádza verejnosť, alebo v systéme dochádza k netransparentnému zadržiavaniu financií, ktoré už štát na tento účel vyčlenil,“ píše v stanovisku LOZ.
Odborári dodávajú, že zvyšovanie miezd bolo garantované tak, aby bolo pre nemocnice plne kryté v rozpočte. Prostriedky mali byť uvoľnené zdravotným poisťovniam, ktoré ich mali následne poslať nemocniciam. Odborári sa tak pýtajú, kde financie viaznu, prípadne prečo riaditelia štátnych nemocníc zavádzajú o problémoch. V stanovisku spomínajú aj vyjadrenie ministerstva zdravotníctva, ktoré odborárom potvrdilo, že mzdy zdravotníkov sú kryté rozpočtom.
Čo odborári neberú do úvahy
Základné platy lekárov a zdravotníkov garantované legislatívou sú kryté rozpočtom. Problémom však je, že okrem tejto čiastky sú reálne mzdy lekárov dojednávané na základe kolektívnych zmlúv, ktoré mzdy navyšujú.
„Celkovú výšku mzdy lekárov netvorí iba platový automat. To je iba zákonná časť. Ďalšiu zložku tvorí výsledok kolektívneho vyjednávania a tretiu časť výsledok individuálneho vyjednania lekára so zamestnávateľom. Platový automat však nie je viazaný ani na kvalitu, ani na výkonnosť. Na to, aby lekár bol spokojný nepotrebuje pacienta, pretože mzdu má garantovanú. V praxi sa nám však potvrdzuje, že čím je vyššia priemerná mzda lekárov, tým máme viac sťažností od pacientov na zlé zaobchádzanie zo strany zdravotníkov. Aby som bol konkrétny, priemerná mzda lekárov v nemocniciach trenčianskeho kraja je na úrovni 6 300 eur,“ povedal Ľuboš Lopatka, ktorý pôsobí ako spoločný riaditeľ troch krajských nemocníc v Trenčianskom samosprávnom kraji.
Výšku priemernej mzdy lekárov potvrdzujú aj zahraničné dáta. Ako uvádza European Observatory on Health Systems and Policies a OECD, v roku 2022 dosahovali mzdy nemocničných lekárov v Čechách v priemere 2,4-násobok národnej priemernej mzdy. Kým na Slovensku bol minimálny koeficient pre lekárov so špecializáciou dlhodobo stanovený na 2,3-násobku priemernej mzdy. Po uzákonení platového automatu v roku 2022 došlo k ich výraznému nárastu.
Výsledkom bolo, že mzdy sa začali dorovnávať. Priemerná mesačná mzda lekára na Slovensku predbehla priemernú mesačnú mzdu lekára v Českej republike už v roku 2023. Kým v roku 2025 bola priemerná mzda českého lekára 4 983 eur, teda 2,4-násobok priemernej mzdy v Českej republike, priemerná mzda slovenského lekára, podľa údajov European Observatory on Health Systems and Policies, sa pohybovala na úrovni 5 371 eur, čo je až 3,2-násobok priemernej mzdy na Slovensku.
Analýza Advance Institute pre Americkú obchodnú komoru rovnako uvádza, že výrazné zvýšenie platov zdravotníkov bolo dôležitým krokom, no samo o sebe nerieši kvalitu pracovného prostredia ani motiváciu. „Nemocnice sú personálnymi nákladmi nadmieru zaťažené a dlhodobé zadlžovanie nemocníc naďalej pokračuje. Rizikom je, že pri napätom rozpočte budú zhoršené pracovné podmienky, ktoré sú pre mnohých dôležitejšie ako samotná mzda,“ uvádza štúdia.
Výkonnosť nemocníc klesá aj pre automat
Problémom, ako uviedol Ľ. Lopatka nie je samotná výška mzdy lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Ale to, že takto nastavený platový automat, ktorý reflektuje počet rokov praxe nijak nemotivuje personál k výkonu.
„Klesajú nám výkony, nenapĺňame prospektívne rozpočty od zdravotných poisťovní (paušálne platby, pozn. redakcie) a ja mám sadnúť do auta a ísť do zdravotnej poisťovne pýtať viac peňazí? Mne to nesedí, keď ešte stále vidím v nemocnici rezervy. A keď ich chcete napraviť, tak vás ide niekto celospoločensky lynčovať,“ reagoval A. Mayer na kritiku zo strany Petra Visolajského. Ten riaditeľovi nemocnice vyčítal nevýhodne vyrokované zmluvy so zdravotnými poisťovňami a zlé manažovanie nemocnice, čoho dôsledkom má byť práve zlý hospodársky výsledok nemocnice.
„Nám sa niečo historicky udialo, že sme museli presúvať peniaze z jedného účtu na druhý, aby sme mali na výplaty ľudí. Doteraz to stačilo, no teraz to už nestačí a je z toho humbuk. My však iba upozorňujeme na to, aby nedošlo ku katastrofe. Nie je manažérske zlyhanie, ak o tom nebudeme hovoriť?“ pýta sa A. Mayer.
S obdobnými problémami zápasí aj banskobystrická fakultná nemocnica. Riaditeľa Miriam Lapuníková pre Medicínu potvrdila, že nemocnici minulý rok vzrástli mzdové náklady okolo desiatich percent. A navýšenie objemu zdrojov zo strany zdravotných poisťovní to nepokrýva.
Pokles výkonnosti nemocníc čo potvrdzuje aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pri porovnaní prvých troch kvartálov rokov 2024 a 2025 čísla ukazujú, že celonárodná výkonnosť nemocníc medziročne klesla. Nemocnice v gescii štátu ošetrili v medziročnom porovnaní o 8 600 pacientov menej. Produkcia klesla najmä v nemocniciach ministerstva obrany a vnútra (4,7 percenta), v univerzitných nemocniciach (o 4,5 percenta) a onkologických ústavoch (o 3,7 percenta). Produkciu sa, naopak, podarilo zvýšiť detským nemocniciam (o 5,7 percenta) či nemocniciam v skupine „iné súkromné“, kam patrí napríklad nemocnica v Malackách či Sanatórium Koch (o 4,2 percenta).
Výkonnosť v súkromných nemocniciach sa zasa zvýšila o 1,4 percenta. Nemocnice Penty boli produktívnejšie o 1,5 percenta a s počtom 87-tisíc vykonaných hospitalizácií dosiahli 17-percentný celonárodný podiel. Nemocniciam Agelu efektivita, naopak, klesla o 0,7 percenta. Zariadenia v skupine „iné súkromné“ medziročne zvýšili efektivitu až o 7,7 percenta.
Fatálna chyba
Riaditelia nemocníc pre Trend uviedli, že podpísanie memoranda s LOZ so zachovaním platového automatu bez viazanosti na výkon bolo fatálnou chybou. „Rútime sa do priepasti. Obávam sa, že sa za dva roky dostaneme do momentu, že nebudeme mať na to, aby sme ten systém utiahli. Pretože toto zložené úročenie, akým rastú mzdy je tak obrovské, že sa dostaneme do situácie, že to nebudeme vedieť utiahnuť,“ povedal šéf siete nemocníc Agel Michal Pišoja.
Platový automat prijala vláda v situácii, ktorá podľa šéfa Penta Hospitals Slovensko Radoslava Čuhu nebola komfortná pre nikoho v danom momente. „Lenže tento platový automat nemá konca. A keď dosiahneme odmeňovanie zdravotníkov, ktoré bude významne lepšie, ako v okolitých krajinách, kto to zastaví? O tomto sa nechceme rozprávať?“ uzavrel R. Čuha.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
