Každý mesiac odvádzajú pacienti peniaze do zdravotného systému s očakávaním, že budú rozdelené spravodlivo a efektívne. Realita však ukazuje, že stovky miliónov eur končia v nemocniciach nerovnomerne. Kým niektoré nemocnice dostávajú desiatky miliónov navyše, iné bojujú o prežitie a systém sa topí v dlhoch. Aj takéto sú závery o financovaní nemocníc za minulý rok. Nejde len o čísla v tabuľkách, ale o to, ako férovo a účinne sa nakladá s verejnými zdrojmi, ktoré platíme všetci.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnil analýzu o financovaní nemocníc na Slovensku za rok 2025. Najviac preplatenými nemocnicami boli univerzitné a veľké detské zariadenia, nemocnice ministerstva obrany a vnútra a nemocnice zo skupiny Agel.
V analýze chýbajú ústavy srdcovocievnych chorôb a kardiocentrá, ktoré v minulosti nemali tzv. DRG zmluvy so zdravotnými poisťovňami pre náročnosť výkonov a nie je tak možné ich relevantne porovnávať. Rovnako boli vylúčení ďalší malí poskytovatelia, ktorí zatiaľ tiež nemajú zmluvu DRG s každou zdravotnou poisťovňou. Tie definujú platby na základe výkonnosti nemocníc.
Nemocnice mali byť v roku 2025 platené na základe DRG v pomere 15 percent. Znamená to, že 15 percent produkcie nemocníc mali zdravotné poisťovne platiť podľa ich reálnej výkonnosti. Ide o výsledok memoranda s lekárskymi odborármi, ktorí žiadali spravodlivejšie financovanie systému. Dáta ukazujú, že v roku 2025 boli nemocnice platené podľa DRG vo väčšom pomere. Štátna VšZP platila nemocnice podľa výkonu v pomere 18,2 percenta, Dôvera na úrovni 21,5 percent a Union na úrovni 19,7 percenta. Súkromné nemocnice pritom túto mieru výrazne prekračujú a poisťovne ich platia podľa reálnej výkonnosti až na úrovni okolo 30 percent. Ostatnú produkciu majú krytú vo forme paušálnych platieb. Štátne nemocnice platia poisťovne na základe DRG na úrovni okolo 15 percent.
Rozdiely v úhradách zostali
Na prvý pohľad ide o technické tabuľky a prepočty, v skutočnosti však rozhodujú o tom, ktorá nemocnica bude mať peniaze na liečbu a ktorá bude len prežívať. Nevzniká len nespravodlivosť medzi nemocnicami, ale aj rozdiely v kvalite starostlivosti pre pacientov.
O tom, ako majú byť nemocnice financované hovorí Centrum pre klasifikačný systém (CKS) na ministerstve zdravotníctva. Centrum počíta sumu, ktorú by mala tá ktorá nemocnica dostať za jednu normalizovanú hospitalizáciu. Tieto hospitalizácie už zohľadňujú náročnosť výkonov, pretože sa počítajú ako priemer náročnosti všetkých výkonov, ktoré robia. Zdravotné poisťovne by následne mali zohľadniť sumy, ktoré CKS určí. Napriek tomu v praxi stále dochádza k ťažko vysvetliteľným nerovnostiam.
CKS na ministerstve zdravotníctva pracuje na výpočtoch základných sadzieb na nasledujúci kalendárny rok pred vydaním programovej vyhlášky či rozpočtu. Pri nastavovaní základných sadzieb tak vychádza iba z odhadovanej sumy zdrojov pre nemocnice. Tá v ostatných rokoch bola napokon vždy vyššia, ako sa predpokladalo. CKS rovnako každoročne predpokladalo, že produkcia nemocníc stúpne. Opak je pravdou a produkcia nemocníc dlhodobo naďalej klesá. To spôsobuje, že konečné úhrady pre väčšinu nemocníc sú výrazne vyššie ako predpokladalo CKS.
Rovnako to bolo aj minulý rok. Nemocnice boli preplatené v priemere o desať percent oproti CKS sadzbám. Najviac sa od tejto sumy vzdialili detské nemocnice, ktoré boli preplatené o 30,4 percenta, nasledovali univerzitné nemocnice (17,8 percenta), nemocnice ministerstva obrany a vnútra (12,4 percenta) a nemocnice Agelu (12,3 percenta). Všetky ostatné nemocnice boli taktiež preplatené, ale o menej, ako spomínaných priemerných desať percent. Fakultné nemocnice iba o 0,7 percenta, krajské a mestské nemocnice o 2,9 percenta a nemocnice Penty o 8,5 percenta.
Zdroj: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Dobrou správou je, že tieto rozdiely sa mierne zmenšujú, čiže systém je o niečo férovejší než po minulé roky. Stále to však nie je rovná hra. Peniaze sa nerozdeľujú úplne podľa výkonu, ale aj podľa iných, menej jasných faktorov. A najvýznamnejším z nich je výška dlhu. Posledné roky však dokazujú, že financie navyše štátnym nemocniciam nepomáhajú zbaviť sa svojich záväzkov po splatnosti.
Kto bol najspravodlivejší?
Univerzitné nemocnice naďalej kopírujú dlhodobý trend, kedy dostávajú o desiatky miliónov eur viac. Napriek tomu tvoria viac než miliardový dlh. Aj keď rozdiel medzi referenčnou sadzbou a úhradou, ktorú reálne dostali sa môže zdať v pomere 17,8 percenta iba mierny, nominálne vyjadrenie hovorí o opaku. Univerzitné nemocnice dostali minulý rok o viac než 94 miliónov eur viac, než podľa CKS mali.
To vyvoláva otázky, či je problém v samotnom financovaní, alebo v tom, ako sa s peniazmi hospodári. Bez otvorenej diskusie sa tento kolobeh len prehlbuje a účet sa napokon vždy presunie na verejné financie, kedy to zaplatia samotní pacienti.
Najviac sa k spravodlivému financovaniu podľa CKS priblížili súkromní poskytovatelia zo skupiny tzv. iní súkromní, kam patrí napríklad nemocnica Milosrdní bratia či Onkologický ústav sv. Alžbety. Rozdiel medzi úhradami sa im zmenšil o 17,5 percenta a boli preplatené o 4,2 percenta. Pozitívny trend zaznamenal úrad pre dohľad aj pri detských nemocniciach, ktorým rozdiel úhrad klesol o 14,8 percenta. Naďalej sú však preplácané až o vyše 30 percent.
Najviac sa od referenčnej sadzby vzdialili nemocnice patriac skupine Penta. Tie boli v roku 2024 spolu s krajskými a mestskými nemocnicami platené najhoršie. V minulom roku sa im podarilo získať úhrady o 6,2 percenta nad CKS sadzby, avšak stále sú preplatené o menej ako je národný priemer. Krajské a mestské nemocnice sa posunuli z mierneho nedofinancovania mierne nad referenčnú sadzbu a boli preplatené o 2,9 percenta.
Tieto dáta ukazujú, že systém vie fungovať férovejšie a väčšina nemocníc sa už dokázal priblížiť k referenčným sadzbám.
Dostali o stovky miliónov viac
Ani štedrejšie financovanie neznamená lepšie hospodárenie, keďže najviac podporované nemocnice zároveň vytvárajú obrovské dlhy a neplatia záväzky. Bez tlaku na transparentnosť tak systém riskuje, že viac peňazí nebude znamenať lepšiu zdravotnú starostlivosť, ale len väčšie straty.
Celkovo dostali štátne nemocnice takmer 150 miliónov eur navyše. Najviac, vyše 94 miliónov dostali univerzitné nemocnice. Paradoxne práve tie vytvorili viac než miliardový dlh. Najväčšie štátne nemocnice patria medzi najväčších dlžníkov Sociálnej poisťovni, keďže neplatia sociálne odvody za svojich zamestnancov. Po lehote splatnosti uhrádzajú aj dodávateľom zdravotníckeho materiálu a pomôcok. Faktúry sú často po splatnosti aj dva roky, pričom materiál je už dávno použitý.
Rovnako je naďalej evidentný veľký rozdiel vo financovaní univerzitných a fakultných nemocniciach. Kým univerzitné dostali od zdravotných poisťovní za jednu normalizovanú hospitalizáciu 4 002 eur, fakultné 3 250 eur. V konečnom dôsledku však ide o rozdiel 92 miliónov eur, ktoré univerzitné nemocnice dostali k dobru v porovnaní s fakultnými nemocnicami.
Súkromné nemocnice boli celkovo preplatené o viac než 54 miliónov eur. Najdrahšie hospitalizácie mali nemocnice Agel, ktoré dostali 3 414 eur za jedno normalizované ošetrenie. Nemocnice Penty dostali za jednu normalizovanú hospitalizáciu 3 324 eur a iné súkromné nemocnice 3 272 eur.
Ako ich platia poisťovne?
Práve zdravotné poisťovne rozhodujú, kam tečú miliardy z verejného zdravotného poistenia. A rozdiely v ich rozhodnutiach majú priamy dopad na fungovanie nemocníc a zdravie pacientov. Nakoľko každá poisťovňa individuálne vyjednáva zmluvy s nemocnicami, prirodzene vznikajú rozdiely v úhradách. Aby sa predišlo neodôvodniteľným rozdielom, napríklad na základe zákulisných dohôd, je nutné úhrady podrobiť verejnej kontrole. V opačnom prípade hrozí, že financovanie nebude férové, ale skôr výsledkom nerovnováhy vplyvu a vyjednávacej sily.
Napríklad štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) naďalej najštedrejšie platila nemocnice skupiny Agel. VšZP ich preplatila o 19 percent. O 13 percent preplatila štátne nemocnice a o 11 percent nemocnice Penty.
V medziročnom porovnaní sa VšZP v najväčšej miere priblížila k spravodlivému financovaniu v nemocníc patriacich do skupiny tzv. iné súkromné, ktorým znížila úhrady o 17,5 percenta. Podobný trend zaznamenal úrad pre dohľad aj v prípade nemocníc Agelu, ktorým znížila úhrady o 4,6 percenta, no stále ich prepláca o viac než 12 percent. Platby znížila štátna poisťovňa aj štátnym nemocniciam o 3,6 percenta. Napriek tomu dostali o 11,8 percenta financií viac, než mali.
Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera podľa úradu pre dohľad minulý rok najlepšie platila štátne nemocnice. Preplatila ich o 13 percent. Nasledovali nemocnice Penty, ktorým zaplatila o osem percent viac, než mala a krajské a mestské nemocnice a nemocnice v skupine iné verejné, ktorým poslala o sedem percent vyššie úhrady.
Napriek nepomerom úrad pre dohľad konštatuje, že Dôvera sa výrazne priblížila k referenčnej sadzbe, a to najmä v skupine nemocníc patriacich do skupiny iné súkromné. Znížila im platby o 14 percent. Mierne zlepšenie vidí úrad aj pri štátnych nemocniciach, ktoré už neprepláca o 15 percent, ako v roku 2024. Rozdiel úhrad sa znížil o dve percenta.
Opačný trend je viditeľný v prípade Unionu. Ten poslal o dve percentá menej nemocniciam Penty, než mal. Naopak, o päť percent viac preplatil takzvané iné súkromné nemocnice. Najväčší skok k spravodlivejšiemu financovaniu vidí úrad v prípade štátnych nemocníc, kde sa Union priblížil k referenčnej úhrade o šesť percent a zariadeniam poslal o štyri percentá viac, než mal. „Väčšina skupín sa pohybuje blízko referenčnej sadzby, čo naznačuje relatívne vyrovnanejšie rozdeľovanie prostriedkov v porovnaní s ostatnými poisťovňami,“ zhodnotil úrad pre dohľad.
Produkcia nemocníc sa prepadla
V debate o financovaní nemocníc nejde len o peniaze, ale aj o to, koľko a akých pacientov ošetrujú. Pokles hospitalizácií a presun starostlivosti mimo lôžkovej časti totiž mení tlak na celý systém a môže vysvetľovať, prečo niektoré zariadenia fungujú inak než v minulosti.
Úhrady nemocníc priamo súvisia aj s ich produkciou. A tá bola minulý rok slabšia než v roku 2024. Nemocnice odhospitalizovali celkovo o viac než 10-tisíc pacientov menej než v predchádzajúcom roku. Aj keď tento pokles sprevádzal mierny nárast priemernej náročnosti pacientov, ktorá sa však zvýšila takmer nepatrne z 0,96 a 0,97 CMI (pozn. redakcie: index náročnosti hospitalizácie).
Najvýraznejší nárast náročných hospitalizácií eviduje úrad pri univerzitných nemocniciach, detských nemocniciach a pri zariadeniach v skupine iné súkromné. Stabilnú úroveň si zasa podržali špecializované onkologické ústavy.
Celkový objem produkcie však klesol vo väčšine verejných nemocníc, a to o zhruba päťtisíc pacientov. Opačný trend zaznamenal úrad pri súkromných nemocniciach, ktorým sa podarilo ošetriť o takmer dvetisíc pacientov viac než v roku 2024. Najväčší podiel na objeme hospitalizácií mali iné súkromné zariadenia a nemocnice Penty. Nemocnice v skupine Agel zaznamenali mierny pokles poštu hospitalizácií.
„Z pohľadu štruktúry je zrejmé, že najvyšší casemix dlhodobo dosahujú univerzitné a špecializované ústavy, čo potvrdzuje ich orientáciu na najnáročnejšie prípady. Naopak, súkromní poskytovatelia pracujú s nižšou priemernou náročnosťou, avšak zabezpečujú v významný podiel celkového objemu starostlivosti,“ píše úrad pre dohľad.
Celkovo však dochádza k zmene štruktúry hospitalizačnej starostlivosti. Dôvodom je evidentný pokles objemu výkonov a rast náročnosti pacientov, čo môže znamenať, že pacienti sa presúvajú do ambulantnej sféry a do jednodňovej zdravotnej starostlivosti. A do nemocníc sa dostanú závažnejší pacienti, ktorí si vyžadujú väčšiu starostlivosť.
Výrazne preplatené štátne nemocnice
Úrad pre dohľad v správe venuje pomerne detailnú pozornosť štátnym nemocniciam a ich financovaniu a spomína najviac preplácané nemocnice. Rozdiely ukazujú, že aj v jednom systéme môžu mať nemocnice úplne odlišné finančné podmienky za rovnakú starostlivosť. Takéto nerovnosti potom priamo ovplyvňujú, kde sa sústreďujú peniaze, a nepriamo aj to, akú dostupnú a kvalitnú starostlivosť dostane pacient.
Napríklad detské nemocnice boli preplácané od ôsmych percent (Union) do 41 percent (VšZP). Dôvera ich preplatila o 29 percent. Výrazne preplatené boli aj univerzitné nemocnice, kde sa rozdiel platieb za rok 2025 pohybuje približne od ôsmych percent (Union) do 19 percent (VšZP a Dôvera). Fakultné nemocnice mali ku koncu roka 2025 pomerne vyrovnané platby od poisťovní.
„Celkovo možno konštatovať, že najväčšie odchýlky od referenčnej sadzby sa koncentrujú v detských a univerzitných nemocniciach, zatiaľ čo ostatné segmenty sú financované výrazne bližšie k referenčnej úrovni,“ zhodnotil úrad pre dohľad celkové financovanie verejných nemocníc.
Najlepšie platenou nemocnicou sa stala Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá je zároveň najväčším zariadením na Slovensku. No jej preplatenie zo strany poisťovní je výrazné a reálne úhrady sa pohybovali vysoko nad referenčnou sadzbou. Zdravotné poisťovne zaplatili štedrejšie aj Univerzitnej nemocnici Martin a Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach.
Spomedzi fakultných nemocníc bola najlepšie zaplatená Nemocnica Poprad a fakultná nemocnica v Nových Zámkoch. Platby od zdravotných poisťovní sa totiž pohybovali nad úrovňou ktorú stanovilo ministerstvo zdravotníctva. Naopak, najhoršie financovanou fakultnou nemocnicou bola nemocnica v Trenčíne, ktorá mala od VšZP a Unionu nižšie platby než od Dôvery. Celkovo sa však pohybovala pod úrovňou, ktorú stanovilo ministerstvo zdravotníctva.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
