Najväčšia nemocnica na Slovensku varuje, že dohoda s lekárskymi odbormi zvyšuje náklady a znižuje efektivitu, počet výkonov totiž klesá
Najväčšia nemocnica na Slovensku, Univerzitná nemocnica Bratislava čelí vážnej situácii. Riaditeľ nemocnice Alexander Mayer v rozhovore pre Denník N priznáva, že náklady nemocnice na mzdy stúpli tak, že na ich krytie nestačia financie, ktoré na ne doposiaľ nemocnica využívala.
„Teraz už na platy musia ísť aj peniaze, ktoré mali ísť na iné náklady, nevyhnutné na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a prevádzku nemocnice. Náklady stúpajú vo všetkých nemocniciach na základe podpísaného memoranda s Lekárskym odborovým združením (LOZ) z vlaňajšieho decembra,“ povedal A. Mayer pre Denník N.
Na úhradu osobných nákladov využije nemocnica viac ako 90 percent výnosov zo zdravotných poisťovní a nemá krytie ostatných nákladov. V porovnaní s minulým rokom stúpol tento pomer o viac než šesť percent.
Pracuje sa menej
Problémom nie sú len zvýšené náklady na mzdy, ale aj nižšia výkonnosť personálu. „Za posledné roky sme zaznamenali pomerne výrazný pokles. Každý mesiac nám klesajú počty ukončených hospitalizácií,“ dodáva riaditeľ najväčšej slovenskej nemocnice s tým, že jediný spôsob, ako situáciu zmeniť, je zvýšiť výkon a maximálne využiť potenciál nemocnice.
Jedným z dôvodov je podľa Alexandra Mayera aj skrátenie pracovného času, ktorý sa upravil práve memorandom medzi LOZ a vládou. Pracovný čas už nemajú zamestnanci do pol štvrtej, ale do tretej. „Tá pol hodina chýba – lekári by mohli začať operáciu, urobiť zákrok, ale keď sa skončí pracovný čas, je prirodzené, že chcú ísť domov. A ďalším dôvodom, prečo nám klesajú výkony, je slabšie nasadenie našich zamestnancov,“ dodal riaditeľ UNB.
Redakcia Medicíny sa opýtala Univerzitnej nemocnice Bratislava, či zaznamenala nejaké pozitíva memoranda. Hovorkyňa nemocnice Eva Kliská na otázku odpovedala: „Ak sa na to pozrieme z pohľadu zamestnancov, tak rozumieme, že môžu vnímať pozitívne skrátenia pracovnej doby, čo bolo tiež súčasťou memoranda. V rámci sociálneho zmieru sme to museli aplikovať voči všetkým našim zamestnancom. Na druhej strane to však má negatívny dopad na výkon nemocnice, ktorý sa kvôli tomuto opatreniu znížil“, upozornila.
Domnienky nepodložené faktami
Napriek objektívnym faktom, ktoré štátna nemocnica uvádza, označil predseda Lekárskeho odborového združenie Peter Visolajský vyjadrenia Alexandra Mayera za mimoriadne manipulatívne a demagogické. Zle manažovaná štátna nemocnica má podľa P. Visolajského vyhovovať práve súkromným zariadeniam, vrátane Penty.
Riaditeľ štátnej nemocnice pritom uvádza, že Nemocnica Bory, patriaca investičnej skupine neberie pacientov UNB. „Vzájomne sa nevnímame ako konkurencia. Nerobíme si zle, smerujeme k spolupráci,“ podotkol A. Mayer.
Už v čase podpisovania memoranda analytici upozorňovali na to, že dohoda s lekárskymi odborármi bude mať významný vplyv na hospodárenie nemocníc na Slovensku. A vplyv na financie priznávalo aj ministerstvo zdravotníctva. Rezort odhadoval dopad skrátenia pracovnej doby zo 40 hodinového týždenného pracovného času na 37,5 hodiny na niekoľko miliónov eur. Lekári tak pre skrátenie pracovného času by mali podľa ministerstva zdravotníctva odpracovať viac nadčasov, pre zachovanie produkcie. Priemerná hodinová mzda za rok 2025 za prácu nadčas bola určená na úrovni 40,09 eura, hodinová mzda v riadom pracovnom čase na úrovni 31,41 eura. Už vtedy označil rezort zdravotníctva mzdy zdravotníkov za najdrahšiu položku. Navyše sa valorizovali namiesto 6,44 percenta o 9,66 percenta.
Nerešpektovanie vlastných výsledkov
Ďalším dôvodom, pre ktorý je UNB podľa P. Visolajského v strate sú údajne nevýhodné zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Faktom je, že práve vďaka memorandu s lekárskymi odborármi sa začali zverejňovať dáta o financovaní nemocníc. Tie za minulý rok od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukázali, že univerzitné nemocnice boli platené zo všetkých najlepšie. Štátne nemocnice navyše dostali na rozdiel od súkromných dodatočných 191 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Tvrdenia P. Visolajského sa teda nezakladajú na objektívnych faktoch, ktoré zverejnil ÚDZS.
Rovnako nie je zrejmé, z akého dôvodu Peter Visolajský podporuje svoje argumenty správami štátnych inštitúcií z roku 2021. Práve vďaka jeho iniciatíve je totiž známe, ako sú nemocnice na Slovensku platené dokonca už v prvom polroku 2025. „Písať dnes o financovaní v roku 2021 je výkrikom do tmy,“ reagovala UNB.
Najväčšia nemocnica v reakcii na vyhlásenia predsedu lekárskych odborárov dodala, že vzniká celospoločenský tlak na odklon od financovania historicky nastavených finančných objemov od reálneho DRG a financovania v závislosti od produkcie. Dôvodom sú neustále zvyšujúce sa náklady na zdravotníctvo, neobmedzený dopyt po zdravotnej starostlivosti či demografické zmeny a na druhej strane obmedzené verejné zdroje.
Nedostatočné vnímanie súvislostí
Peter Visolajský pri argumentácii neberie do úvahy jeden významný fakt, ktorý musia zdravotné poisťovne rešpektovať. Financie nemocniciam síce „prúdia“ cez zdravotné poisťovne, ale to, aký objem majú zdravotné poisťovne vynaložiť na nemocnice určuje ministerstvo zdravotníctva programovou vyhláškou. Vyhláška je pre zdravotné poisťovne právne záväzná.
„Tak vzniká tlak na lekárov UNB, ktorí dnes za výrazne vyššie finančné ohodnotenie poskytujú čím ďalej, tým menej zdravotných výkonov. Vidí to manažment nemocnice, vidia to zdravotné poisťovne, vidí to ministerstvo zdravotníctva, ale LOZ to evidentne nevidí,“ dodala nemocnica s tým, že poisťovne dostanú finančné prostriedky na navýšenie platov, ale nie na navýšenie platov lekárov, ktorí nemajú pacientov.
Ak by zdravotná poisťovňa neuzavrela s nemocnicou zmluvu, šlo by o porušenie zákona o zdravotných poisťovniach a poisťovni by hrozilo odobratie licencie. Pre pacientov nemocnice by to zasa znamenalo, že by im nemocnica poskytla iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú by musela zdravotná poisťovňa odsúhlasiť.
Nemocnice hlásia negatívny dopad memoranda
Redakcia Medicíny už takmer pred mesiacom informovala o tom, ako ovplyvnilo memorandum s lekárskymi odborármi fungovanie nemocníc. Všetky oslovené nemocnice potvrdili, že sa im po zapracovaní zmien navýšili dodatočné náklady na mzdy o milióny eur. A platby od zdravotných poisťovní im na ne nestačia. Niektorým z nich dokonca zabrzdili snahu o racionalizáciu nákladov a zvýšenie efektivity.
„Za dva roky, počas ktorých sa uplatňuje zvýšenie miezd v zmysle dohody s LOZ sa nemocnici zvýšili náklady na mzdy vo výške viac ako 11 miliónov eur“, uviedla hovorkyňa popradskej nemocnice Silvia Galajda s tým, že náklady neboli pokryté platbami z poisťovní. Kým v roku 2023, pred zvyšovaním platov, boli výdaje nemocnice na platy 69,5 percent z príjmov za zdravotné výkony, tento rok stúpol pomer už na 79 percent. Počet lekárov sa za ten čas zvýšil iba o šesť zamestnancov.
Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach vzrástli náklady na mzdy a príslušných odvodov za sedem mesiacov o 12,6 miliónov eur, čo predstavuje nárast o vyše 13 percent. Aj košická nemocnica pritom zaznamenala pokles výkonov.
Mierny pokles výkonov zaznamenala aj novozámocká fakultná nemocnica. Osobné náklady sa nemocnici za šesť mesiacov zvýšili o 11 percent, pri porovnaní s mesiacmi január až júl roku 2024, teda niekoľko miliónov eur.
Zvyšovanie nákladov na mzdy sa dotklo aj menších nemocníc. „Náš odhad je, že u nás došlo k zvýšeniu nákladov na mzdy minimálne o päť percent, v štátnych nemocniciach o 10 percent“, uviedla Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). Ako dodala, v ich nemocniciach tvoria mzdy zhruba 65 až 70 percent z celkových výnosov od zdravotných poisťovní. „Zdôrazňujeme, nie z nákladov, ale výnosov“, dodala.
Podľa ANS treba zdôrazniť, že LOZ nebojovalo za adekvátny štátny rozpočet na rok 2025, ktorý by zohľadnil požiadavky memoranda a zvýšenie financovania. „Napriek požiadavkám prišlo výrazne menej peňazí, než bolo požadovaných, čo vedie k tomu, že štátne nemocnice sa ďalej zadlžujú a neštátne nemocnice sa dostávajú do vážnych problémov. Mnohé z tých, ktoré mali vyrovnané hospodárenie, teraz vykazujú stratu“, uzavrela asociácia.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
