Vedci upozorňujú, že ľudský pôrod nie je len mechanický proces, ale komplexná kaskáda fyziologických zmien

Cisársky rez patrí dnes medzi najčastejšie chirurgické zákroky na svete a v mnohých krajinách jeho počet neustále rastie. Výskum už roky poukazuje na rozdiely medzi deťmi narodenými prirodzene a cisárskym rezom – najmä kvôli tomu, že deti pri vaginálnom pôrode prichádzajú do kontaktu s mikrobiomom matky. Nová rozsiahla štúdia však naznačuje, že ešte dôležitejší faktor môže byť niečo iné: samotný pôrodný proces.

Výskum vedený vedcami z Dartmouth College, publikovaný v prestížnom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, analyzoval viac ako 3 500 detí z Brazílie. Zistil, že deti narodené plánovaným cisárskym rezom ešte pred začiatkom pôrodu mali vo veku 4 až 7 rokov nižšie hladiny hormónu kortizolu než deti, ktoré prešli pôrodnými kontrakciami.

Zaujímavé je, že rozdiel sa neukázal medzi deťmi narodenými prirodzene a tými, ktoré sa narodili cisárskym rezom až po začiatku pôrodu. To naznačuje, že rozhodujúcim faktorom nemusí byť samotná operácia, ale to, či dieťa zažilo proces pôrodu.

Pôrod ako biologický „spúšťač“

Vedci upozorňujú, že ľudský pôrod nie je len mechanický proces, ale komplexná kaskáda fyziologických zmien. Počas kontrakcií je plod vystavený rytmickým tlakom a prudkým hormonálnym výkyvom. V tele matky aj dieťaťa stúpa hladina hormónov, najmä kortizolu a oxytocínu.

Tieto signály majú zásadný význam pre prechod dieťaťa z maternice do vonkajšieho sveta. Pomáhajú napríklad dozrieť pľúcam, regulovať metabolizmus, aktivovať termoreguláciu a pripraviť organizmus na samostatné fungovanie.

„Pôrod je fyziologicky veľmi náročný proces, ktorý je výsledkom miliónov rokov evolúcie. Naša štúdia skúma, či môže mať jeho absencia dlhodobejší vplyv na biologické fungovanie detí,“ vysvetľuje antropologička Zaneta Thayer, hlavná autorka výskumu.

Plánovaný cisársky rez tieto signály obchádza – dieťa sa narodí ešte pred začiatkom kontrakcií a nedostane rovnaké hormonálne a mechanické podnety.

Vedci sledovali stresový hormón

Výskumníci sa zamerali na kortizol, hormón, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri regulácii rastu, metabolizmu, imunitného systému aj správania. Vedci merali hladiny kortizolu vo vlasoch detí vo veku 4 a 6 až 7 rokov. Táto metóda umožňuje sledovať priemerné hladiny hormónu počas niekoľkých mesiacov, a preto poskytuje spoľahlivý obraz o dlhodobej aktivite stresového systému.

Analýza ukázala, že deti narodené plánovaným cisárskym rezom mali približne o 6,6 percent nižšie hladiny kortizolu než deti narodené prirodzene a o 4,4 percent nižšie než deti narodené cisárskym rezom po začiatku pôrodu.

Dôležitú rolu zohráva aj dĺžka tehotenstva

Výskumníci si všimli aj ďalší zaujímavý vzorec. Rozdiely v hladinách kortizolu boli najvýraznejšie u detí, ktoré sa narodili plánovaným cisárskym rezom v skoršom štádiu tehotenstva. Najväčší rozdiel sa objavil pri pôrodoch pred približne 39,5. týždňom gravidity.

Vysvetlenie môže súvisieť s tým, že v posledných týždňoch tehotenstva sa v tele plodu prirodzene zvyšuje produkcia hormónov vrátane kortizolu, ktoré pripravujú organizmus na život mimo maternice. Ak sa dieťa narodí skôr a zároveň neprejde pôrodnými kontrakciami, ktoré by normálne spustili prudký hormonálny nárast, môže byť tento proces oslabený. Keď sa však cisársky rez vykonal neskôr v tehotenstve, rozdiely medzi deťmi narodenými prirodzene a plánovaným cisárskym rezom sa výrazne zmenšovali.

Brazília ako ideálne „laboratórium“

Štúdia využila údaje z tzv. Pelotas Birth Cohort – rozsiahlej populačnej štúdie sledujúcej deti narodené v roku 2015 v brazílskom meste Pelotas. Do analýzy bolo zahrnutých 3 537 detí.

Brazília patrí medzi krajiny s najvyšším počtom cisárskych rezov na svete. V sledovanej skupine sa týmto spôsobom narodilo až 65 percent detí, pričom viac než tretina pôrodov bola plánovaných cisárskych rezov pred začiatkom kontrakcií.

Práve vysoký podiel plánovaných cisárskych rezov umožnil vedcom presnejšie porovnať rôzne typy pôrodu. Analýza zároveň zohľadnila ďalšie faktory, ktoré by mohli výsledky skresľovať, napríklad vek matky, počet predchádzajúcich pôrodov či zdravotné komplikácie.

Čo znamenajú nižšie hladiny kortizolu?

V období okolo narodenia zohráva kortizol mimoriadne dôležitú úlohu. Počas pôrodu jeho hladiny u novorodenca prudko stúpajú, čo pomáha aktivovať dýchanie, stabilizovať metabolizmus a pripraviť organizmus na náhlu zmenu prostredia – prechod z maternice do vonkajšieho sveta. 

Niektoré predchádzajúce výskumy naznačujú, že dlhodobo nižšie hladiny kortizolu v detstve môžu súvisieť s určitými zdravotnými alebo vývinovými faktormi. Objavili sa napríklad súvislosti s ranými stresovými alebo traumatickými skúsenosťami, ale aj s niektorými neurovývinovými poruchami, ako je porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). 

Vedci preto plánujú sledovať deti zo štúdie aj v ďalších rokoch, aby zistili, či nižšie hladiny kortizolu môžu súvisieť s niektorými zdravotnými alebo behaviorálnymi rozdielmi, ktoré sa v minulosti spájali s cisárskym rezom – napríklad so zvýšeným rizikom obezity, porúch imunity alebo problémov so správaním. Výsledky by mohli pomôcť lepšie pochopiť, akú úlohu zohráva samotný pôrod v biologickom nastavení organizmu na celý život.

Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.

ilustracny obrazok