Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prešetroval podnet, ktorý vyjadroval pochybnosť o správnosti zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientovi v rámci medicínskeho špecializačného odboru psychiatria.
Vo svojom podnete podávateľka žiadala o prešetrenie udalostí počas hospitalizácie pacienta, ktorý trpel silnou psychózou, mal sluchové aj zrakové halucinácie. Počas hospitalizácie podávateľka telefonicky komunikovala s ošetrujúcou lekárkou a upozornila ju na zhoršený stav pacienta. Napriek tomu pacienta o pár dní našli v izbe bez známok života, obeseného na kľučke okna. Podávateľka vyjadrila podozrenie, že zo strany ošetrujúcej lekárky alebo službukonajúcich sestier sa zanedbala zdravotná starostlivosť.
Zistené skutočnosti
Z údajov zaznamenaných v dostupnej zdravotnej dokumentácii pacienta a z písomného stanoviska dohliadaného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti úrad zistil, že pacient bol dlhodobo neurologicky liečený a roky invalidizovaný. Prvýkrát ho psychiatricky liečili až dva mesiace pred hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení, ktoré bolo predmetom dohľadu.
Prijali ho s diagnózou Alzheimerovej demencie ľahkého stupňa so skorým začiatkom pre nastavenie terapie a bližšie dodiagnostikovanie stavu. Počas hospitalizácie bol pacient bez akýchkoľvek suicidálnych ideácií či aktivít, pokojný, podroboval sa, režim oddelenia rešpektoval, neboli zaznamenané žiadne patologické vzorce správania. Prítomné boli záznamy ošetrujúceho personálu o občasných pocitoch strachu, úzkosti, prenasledovania, ale bez významnejšieho dosahu na správanie. Medikamentóznej liečbe sa pacient podrobil, bol sebestačný, spolupracoval. Jeho správanie bolo v rámci oddelenia pokojné, nenápadné a usmerniteľné s podrobným monitoringom správania, s následným komplexným vyhodnocovaním a odrazom na modifikácii terapie. Jeho fyziologické aj vitálne funkcie sa sledovali, bol objednaný na PET vyšetrenie mozgu pre diagnostické doriešenie stanovenej diagnózy Alzheimerovej demencie.
V deň suicídia pacient absolvoval primársku vizitu, naďalej bol pokojný, podroboval sa, zúčastňoval sa na programe oddelenia, bol sebestačný, asuicidálny s kolísavou patológiou psychotických fenoménov s odporučením zmeny liečby. Podľa dokumentácie sa v skorých večerných hodinách zúčastnil na komunitnom programe oddelenia. Približne o hodinu neskôr ho po oznámení spolupacienta ošetrujúcemu personálu našli obeseného vo svojej nemocničnej izbe. Okamžite sa začalo s resuscitáciou, privolaný bol službukonajúci lekár, záchranná služba, polícia a obhliadajúci lekár, ktorý konštatoval úmrtie.
Zhodnotenie postupu
Úrad konštatoval, že zdravotná starostlivosť bola pacientovi poskytnutá správne. Správanie pacienta od prijatia na hospitalizáciu bolo pokojné, podroboval sa, jeho vzorce správania boli podrobne monitorované a vyhodnocované. Prechodne udávaný strach, úzkosť a pocit prenasledovania boli bez významnejšieho dosahu na vzorce správania, ktoré neboli ničím nápadné. V deň suicídia nebolo jeho správanie a prejavy ničím nápadné, trvale bol asuicidálny, sebestačný. Suicidálne konanie nebolo možné nijako predpovedať, prípadne mu predísť. Pri ochorení, ktorým pacient trpel, takéto vzorce správania teoreticky ani prakticky nemožno predpokladať a vylúčiť ani po viacdennom či viactýždennom pobyte a liečbe v psychiatrickom zariadení. Prevažne ide o impulzívne konanie, ktoré nie je možné ničím psychologicky zrozumiteľným vysvetliť, ako ani predpokladať, prípadne eliminovať, ani mu jednoznačne predísť. Je v priamej súvislosti so základným ochorením. Priebeh ochorenia a kontinuálny klinický obraz uvedenému faktu plne zodpovedajú. Počas celej hospitalizácie pri zachovaní charty práv pacienta nebol najmenší dôvod uplatniť iný profesionálny postup komplexnej liečby (napríklad fixácia, izolácia pacienta a podobne), ako bol zvolený. Z uvedeného vyplýva, že počas hospitalizácie pacienta bola aplikovaná plne adekvátna liečba.
Telefonát podávateľky s udávaným zhoršením stavu pacienta je v zdravotnej dokumentácii zaznamenaný a bral sa do úvahy. Aj na jeho základe bola najbližší pracovný deň hneď v rannej farmakoterapii zvýšená (nielen) antipsychotická medikácia. Stav pacienta (i v kontexte údajov uvádzaných podávateľkou) vrátane úprav liečby bol supervidovaný aj pri primárskej vizite v deň suicídia. Pacient spolupracoval, vedel tiež o možnosti podania anxiolytík v prípade potreby, čo využil jednorazovo.
V súvislosti s prácou sestier v čase tesne pred suicídiom sa zistilo, že pacienta po odovzdaní služby medzi dennou a nočnou zmenou skontrolovala sestra špecialistka v ošetrovateľskej starostlivosti v psychiatrii, pričom ani sám pacient neavizoval ani nevykazoval nijaké prejavy zmeny stavu, nijakú potrebu podania príležitostnej medikácie či privolania službukonajúceho lekára. Spolu s ostatnými pacientmi oddelenia sa zdržiaval v komunitnej miestnosti, v ktorej sledoval televíziu. Službukonajúce sestry následne pokračovali v obvyklej činnosti (chystanie a vydávanie liekov, toalety ťažšie mobilných pacientov a podobne).
Záver
Úrad výkonom dohľadu nezistil porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., zdravotná starostlivosť bola zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytnutá správne.
Pre magazín Medicína spracoval: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy, kazuistiky a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
