Liečba dospelých pacientov s alergiou či astmou sa líši od pediatrických pacientov najmä v dávkach liečiva a molekulách
Na Slovensku máme zhruba 540-tisíc alergikov a astmatikov, ktorí ročne navštívia lekárov až 1,4 milión krát. Pre manažovanie pacientov mimo alergologických ambulancií však presné čísla chýbajú. Kým dospelých astmatikov je na Slovensku zhruba päť percent, v detskej populácii dosahuje prevalencia až desať percent. Rovnako ako pri alergikoch, tak aj v prípade astmatikov sa hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu Peter Pružinec nazdáva, že počet pacientov bude stúpať.
Príčin vzniku astmy síce môže byť viacero, no poväčšine ho spúšťa alergický zápal. Postihnutie imunitného systému, ktoré sa prejaví alergickou reakciou organizmu má na svedomí predovšetkým životné prostredie, kvalita ovzdušia, potravín či dokonca oblečenia. Aj keď isté režimové úpravy životného štýlu môžu dopomôcť k zdravému prežívaniu, vzniku alergií sa predchádzať nedá.
Prečo je viac detských astmatikov?
Dôvodom väčšieho výskytu astmy u detí podľa prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloša Jeseňáka je, že v detskej populácii dominujú iné formy alergických ochorení. „Či už je to potravinová alergia alebo atopická dermatitída, ktorá je častejšia u detí v porovnaní s dospelými. Zároveň máme u detí iné formy astmy,“ uviedol s tým, že kým u dospelých je najčastejším chronickým respiračným ochorením alergická nádcha, u detí je to astma. A alergická rinitída sa stáva najčastejším ochorením v puberte a v dospelosti.
Prevalenciu ochorení ovplyvňujú podľa M. Jeseňáka predovšetkým vplyvy prostredia. Aj keď má na výskyt ochorenia vplyv aj genetika, prevalenciu alergií a astmy najviac ovplyvňuje znečistenie ovzdušia, rôzne škodliviny, zloženie stravy, aj životný štýl rodičov. Na zvyšovanie rizika rozvoja alergií má zásadný vplyv dokonca aj zloženie stravy matky.
Kortikoidy nemusia byť strašiakom
Liečba ochorení je v princípe vo všetkých vekových kategóriách podobná. V detskej populácii sa však objavujú rôzne limitácie pri použití konkrétnych liekov, ktoré nemusia byť schválené pre deti do istého veku. Alebo naopak, sú určené iba pre pediatrických pacientov a nepoužívajú sa u dospelých.
Ako podotýka Miloš Jeseňák, liečba alergických ochorení je vždy dvojaká. Ide o symptomatickú liečbu a takú, ktorá by mala príčinne vyliečiť ochorenie. Moderné spôsoby sú dostupné v obidvoch oblastiach. „Z hľadiska základnej liečby alergických ochorení astmy máme moderné molekuly s málo nežiaducimi účinkami, ktoré pôsobia primárne v dýchacích cestách. Máme nové inovatívne inhalačné systémy, kombinované lieky, kde v jednom inhalačnom systéme je niekoľko molekúl, vďaka ktorým pacient nepotrebuje dva alebo tri inhalátory. Rovnako sú dostupné nové biologické lieky, ktoré pomáhajú najmä pri najťažších formám alergických ochorení,“ vysvetlil. Pri alergénovej imunoterapii je zároveň široké spektrum rôznych foriem v podobe tabletiek, injekcií, či roztokov pod jazyk.
Liečba dospelých pacientov s alergiou či astmou sa líši od pediatrických pacientov najmä v dávkach liečiva a molekulách. Predovšetkým však spočíva v potláčaní alergického zápalu a zlepšovaní symptómov ochorenia. „Väčšina alergických a astmatických pacientov je chronických a nedajú sa vyliečiť. Moderná farmakológia s tým počíta a je zameraná na produkciu liekov s čo najmenej vedľajšími účinkami. Pacienti sa často obávajú terapie lokálnymi kortikoidmi. No obavy nie sú na mieste, pretože moderné kortikoidy sa metabolizujú lokálne a nepredstavujú záťaž pre organizmus,“ podotkol P. Pružinec.
Významné ekonomické dopady
Nová analýza o celospoločenských vplyvoch alergie a astmy na Slovensku, ktorej autorom je Róbert Babeľa zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, poukázala na viaceré fakty. Priemerné náklady zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne na alergiu a astmu sa na Slovensku pohybujú celkovo vo výške 77 miliónov eur ročne. Zhruba desať percent sumy pokrýva Sociálna poisťovňa na práceneschopnosť a invaliditu pacientov, ostatné náklady nesú zdravotné poisťovne.
Analýza uvádza, že pacienti s astmou a alergiou čerpajú ročne dokopy 173-tisíc dní práceneschopnosti. „Títo pacienti spôsobujú relatívne vysokú stratu na produktivite. Strata sa pohybuje na úrovni 180 miliónov eur ročne,“ priblížil R. Babeľa.
Zdravotné poisťovne sa snažia na rastúci trend výskytu ochorení reagovať podporou imunoterapie. Práve tá podľa R. Babeľu ako jediná dokáže spoľahlivo liečiť alergiu a dokáže oddialiť alebo zastaviť nástup astmy. „Je to nesmierne dôležité vzhľadom na to, že astma tvorí zo spomenutých nákladov viac ako 60 percent,“ dodal s tým, že najnovšie výskumy potvrdili, že náklady na liečbu pacientov pred nasadením imunoterapie a po jej nasadení sú zásadne odlišné a výrazne klesajú.
