V prevencii rakoviny prsníka stále chýba jasnejšia komunikácia typoch mamografie
Organizovaný skríning rakoviny prsníka na Slovensku odhalil 455 prípadov zhubného ochorenia. Vyplýva to z údajov Národného onkologického inštitútu (NOI), podľa ktorých sa karcinóm prsníka potvrdil približne u piatich z každých tisíc žien vyšetrených na zapojených skríningových pracoviskách.
Program organizovaného skríningu funguje na Slovensku od roku 2019. Jeho základom je adresné pozývanie žien na mamografické vyšetrenie prostredníctvom zdravotných poisťovní. Od júla 2025 sa zároveň rozšírila veková skupina žien, ktorým je skríning určený. Kým pôvodne zahŕňal ženy vo veku 50 až 69 rokov, po novom sa týka žien od 45 do 74 rokov.
Zdravotné poisťovne v sledovanom období rozoslali pozvánky na mamografiu takmer 99 700 ženám. Odozva na pozvánky sa však v jednotlivých regiónoch líšila. Najviac žien reagovalo na pozvánky v Bratislavskom, Žilinskom, Trenčianskom a Trnavskom kraji. Najnižšiu odozvu zaznamenali v Banskobystrickom a Košickom kraji.
Skríningovú mamografiu absolvuje menej ako tretina pozvaných žien
Mamografické vyšetrenie minulý rok absolvovalo celkovo 249 454 žien vo veku 45 až 74 rokov. Tento počet zahŕňa ženy vyšetrené v rámci organizovaného skríningu aj mimo neho. Na jednom z 31 preverených skríningových mamografických pracovísk sa vyšetrilo 85 651 žien, pričom nie všetky prišli na základe pozvánky od zdravotnej poisťovne.
Z hľadiska veku absolvujú mamografiu najčastejšie ženy vo vekovej skupine 45 až 49 rokov, ktoré tvoria v priemere 17 percent vyšetrených. V posledných dvoch rokoch rastie aj zastúpenie žien vo veku 50 až 54 rokov. Celkovo sa podiel žien vo veku 45 až 74 rokov, ktoré absolvovali mamografiu v odporúčanom dvojročnom intervale, pohybuje na úrovni približne 42 percent a medziročne mierne stúpa.
Napriek tomu zostáva účasť na organizovanom skríningu nízka. Po zohľadnení odporúčaných intervalov vyšetrení dosiahlo pokrytie cieľovej populácie týmto programom 16,4 percenta. Ak sa započítajú aj mamografické vyšetrenia absolvované mimo organizovaného skríningu, celkové pokrytie dosahuje približne 32 percent.
To znamená, že mamografické vyšetrenie absolvuje len približne tretina žien, ktorým je určené. Nízky záujem tak zostáva jednou z hlavných prekážok účinnej prevencie rakoviny prsníka na Slovensku. Podľa odborníkov k tomu prispieva aj nedostatočná informovanosť o rozdiele medzi skríningovou a diagnostickou mamografiou. Ide totiž o dve odlišné vyšetrenia, ktoré majú rozdielny účel.
Skríningová a diagnostická mamografia nie je to isté
Skríningová mamografia je určená ženám bez príznakov ochorenia a jej cieľom je zachytiť rakovinu prsníka v čo najskoršom štádiu. Ženy by ju mali absolvovať v pravidelných dvojročných intervaloch. Vyšetrenie prebieha tak, že rádiológ na snímkach vyhľadáva veľmi drobné zmeny, napríklad mikrokalcifikácie alebo odchýlky v štruktúre prsného tkaniva, ktoré žena sama nemusí spozorovať ani nahmatať.
„To, že si žena pri samovyšetrení nič nenahmatá a prsníky ju nebolia, ešte neznamená, že je všetko v poriadku. Mamografia dokáže zachytiť zmeny, ktoré si žena sama nemá ako všimnúť. Preto je dôležité nespoliehať sa iba na vlastné pozorovanie a absolvovať vyšetrenie podľa odporúčaní lekára a platných skríningových pravidiel,“ vysvetľuje lekárka mamografického pracoviska bánovskej nemocnice MUDr. Mariana Lisánska.
Diagnostická mamografia má iný účel. Využíva sa vtedy, keď sa objaví konkrétny príznak alebo podozrivý nález. Dôvodom môže byť napríklad hrčka, ktorú si žena sama nahmatá, ale aj zmena zachytená pri predchádzajúcom skríningovom vyšetrení.
Rozsah diagnostiky závisí od konkrétneho nálezu. Rádiológ sa zameriava na podozrivú oblasť a podľa potreby dopĺňa mamografiu o ďalšie vyšetrenia, najčastejšie sonografiu. Ak je potrebné odobrať vzorku tkaniva na ďalšie vyšetrenie, nasleduje biopsia.
Kde sa dať vyšetriť? Záleží na type mamografie
Na Slovensku funguje 39 certifikovaných skríningových mamografických pracovísk v 31 mestách. Všetky musia spĺňať stanovené odborné, personálne, technické a kvalitatívne požiadavky.
Od 1. júla 2026 platia nové pravidlá úhrady preventívnych mamografických vyšetrení. Ženám bez príznakov ochorenia ich zdravotné poisťovne preplácajú výlučne v certifikovaných skríningových pracoviskách. Súčasťou požadovaných štandardov je aj nezávislé dvojité hodnotenie mamografických snímok dvoma lekármi, ktoré má prispieť k spoľahlivejšiemu odhaleniu nádorových zmien.
Tieto pracoviská však nevykonávajú iba preventívne skríningové vyšetrenia. Väčšina z nich funguje v takzvanom duálnom režime, čo znamená, že okrem bezpríznakových žien vyšetrujú aj pacientky s podozrivými príznakmi. Diagnostickú mamografiu tak môžu absolvovať napríklad ženy, ktoré si nahmatali hrčku v prsníku, pociťujú bolesť alebo spozorovali výtok z bradavky.
Ak žena potrebuje diagnostické vyšetrenie, nemusí sa pritom obrátiť výlučne na certifikované skríningové centrum. Na základe žiadanky od lekára môže mamografiu absolvovať aj na inom rádiologickom pracovisku, napríklad v nemocnici alebo poliklinike, ktoré nie je súčasťou certifikovanej siete. Obmedzenie na 39 pracovísk sa totiž týka preventívneho skríningu, nie diagnostických vyšetrení.
Dôležitú úlohu pri preventívnej mamografii majú aj lekári
Pri rozhodovaní o účasti na skríningu môže žene pomôcť aj rozhovor s lekárom. Ten by jej mal vysvetliť prínosy vyšetrenia, upozorniť na možné riziká a odpovedať na otázky, ktoré s ním súvisia.
Zahraničné štúdie totiž ukazujú, že pacientky oceňujú možnosť konzultovať svoje rozhodnutie s lekárom. Spoločný rozhovor im pomáha lepšie porozumieť výhodám aj možným nevýhodám skríningu a rozhodnúť sa na základe dostatočných informácií.
Lekár môže pacientke pomôcť aj s praktickými krokmi. Môže jej odporučiť vhodné pracovisko, poskytnúť zoznam certifikovaných skríningových mamografických centier zverejnený na stránke Ministerstva zdravotníctva SR alebo ju nasmerovať na informácie od jej zdravotnej poisťovne.
Ak pacientka nemá pozývací list, za splnenia podmienok programu jej môže vystaviť žiadanku na vyšetrenie. Výsledky mamografie sú následne dostupné aj v jej elektronickej zdravotnej knižke, čo môže uľahčiť nadväzujúcu starostlivosť.
V praxi však lekári nemusia mať vždy dostatok priestoru na individuálnu komunikáciu s pacientkami. Vzhľadom na vysoký počet pacientov a časové vyťaženie často nemajú priestor aktívne pozývať pacientky na skríning, vysvetľovať im jeho význam ani podrobnejšie sa venovať otázkam prevencie.
Preventívne prehliadky sa tak môžu sústrediť najmä na nevyhnutné vyšetrenia a administratívne úkony, pričom na podrobnejší rozhovor o možnostiach prevencie zostáva menej času.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
