Osem z desiatich lekárov a sedem z desiatich pacientov chce zmenu súčasného systému poplatkov
Poplatky v slovenských ambulanciách sú dlhodobo diskutovanou témou. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský pred niekoľkými dňami opätovne upozornil, že premenovanie existujúcich platieb ani zavádzanie nových druhov poplatkov nerieši systémový problém. Bez jednoznačných legislatívnych pravidiel totiž pacienti stále nemajú jasno v tom, za aké úkony môžu ambulancie požadovať platbu.
Rozsah problému približujú aj výsledky reprezentatívneho prieskumu spoločnosti Advance Institute z roku 2025. Ten mapoval poplatky v ambulanciách všeobecných lekárov a špecialistov, ale aj skúsenosti a postoje pacientov a lekárov. Zároveň nadviazal na obdobné zisťovanie z roku 2023, vďaka čomu bolo možné porovnať vývoj za posledné dva roky.
Z výsledkov vyplynulo, že poplatok pri návšteve špecialistu zaplatí približne polovica pacientov. Priemerná výška poplatku dosahuje približne 20 eur. U všeobecných lekárov sa s platbou stretáva zhruba 30 percent pacientov a u pediatrov 40 percent. V týchto ambulanciách dosahuje priemerný poplatok približne desať eur.
Finančná záťaž však nie je jediným problémom. Nejasné pravidlá vyvolávajú u pacientov aj obavy z toho, či budú ošetrení bez zaplatenia požadovanej sumy. Približne tretina respondentov priznala, že sa obáva návštevy lekára, pretože vopred nevie, koľko bude platiť a či dostane zdravotnú starostlivosť aj bez úhrady poplatku.
Podľa analytičky Advance Institute Henriety Tulejovej, ktorá zároveň pôsobí ako poradkyňa štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Michala Štofka, sa podiel respondentov s takýmito obavami oproti roku 2023 zvýšil. „To znamená, že poplatky sa nám rozširujú,“ upozornila.
Poplatky ale nezmiznú len zmenou ich názvu
Samotné premenovanie poplatku problém nerieši. Pacient musí vedieť, za akú konkrétnu službu platí, čo za svoje peniaze dostáva a či ide skutočne o službu navyše. Dôležité je tiež rozlišovať, či nejde o úkon, ktorý už patrí do zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia.
Na príčiny neprehľadnosti poplatkov sa vo svojom článku zameral aj viceprezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Róbert Vetrák. Z pohľadu lekárskej praxe upozorňuje najmä na chýbajúce pravidlá a nedostatočné financovanie ambulantného sektora.
Podľa viceprezidenta SLK sa rezort zdravotníctva venuje auditu poplatkov už niekoľko rokov, ale situácia v ambulanciách sa pritom zásadne nezmenila. Premenovávanie platieb alebo ich začleňovanie do rôznych administratívnych balíčkov podľa neho iba zakrýva podstatu problému. Štát totiž stále nenastavil jednoznačné pravidlá ani podmienky financovania, ktoré by zohľadňovali skutočné náklady ambulancií.
Poplatky viceprezident SLK vníma skôr ako dôsledok nedostatočných úhrad od zdravotných poisťovní než ako slobodné rozhodnutie lekárov. Ako príklad uvádza rozdiel medzi nákladmi na zdravotný výkon a sumou, ktorú zaň dostane ambulancia od poisťovne. Za výkon v hodnote 50 eur môže podľa jeho príkladu poisťovňa uhradiť len približne 18 eur. Takýto rozdiel vytvára na poskytovateľov tlak, aby hľadali ďalšie zdroje príjmov.
Prezident Asociácie súkromných lekárov SR (ASL) Marián Šóth má podobný názor ako viceprezident SLK. Poplatky sú podľa neho reakciou na nedofinancovanie ambulantného sektora a rastúce prevádzkové náklady. Štátne príspevky za poistencov totiž nepokrývajú reálne náklady ambulancií a politici podľa neho deformujú realitu zavádzaním verejnosti o bezplatnej zdravotnej starostlivosti.
Na nedostatočné financovanie ambulancií upozorňuje aj analytička Henrieta Tulejová. Vo svojom článku upozornila na riziká legislatívnych opatrení, ktoré zavádzajú nové povinnosti bez toho, aby ambulanciám zabezpečili potrebné finančné krytie. Ako príklad uvádza návrh poslancov, podľa ktorého by lekári museli vyčleniť 35 percent ordinačného času na bezplatné objednávanie pacientov.
Podľa Henriety Tulejovej však samotné zavedenie takejto povinnosti nerieši príčiny, pre ktoré ambulancie poplatky vyberajú. Ak by štát od lekárov požadoval poskytovanie ďalších služieb bez primeraného financovania, mohol by ešte viac zhoršiť ich ekonomickú situáciu.
Odborníčka zároveň upozorňuje, že prílišná regulácia bez úpravy úhrad by mohla viesť k odchodu niektorých lekárov zo systému verejného zdravotného poistenia.
Jednotné pravidlá pre poplatky podporuje 80 percent lekárov a 70 percent pacientov
Zmenu súčasného systému poplatkov si želajú aj lekári a pacienti. Reprezentatívny prieskum spoločnosti Advance Institute z roku 2025 ukázal, že zavedenie jednotných pravidiel by uvítalo približne 80 percent lekárov a 70 percent pacientov.
Podľa analytičky Henriety Tulejovej to však neznamená, že všetci pacienti by mali platiť rovnakú sumu za návštevu lekára. Pravidlá by mali zohľadňovať aj rozdielne situácie, v ktorých poplatky vznikajú.
„Potrebujeme hľadať stabilizované a sociálne únosné spôsoby, ako tam (do ambulancií poznámka redakcie) tie peniaze dostať transparentne a legálne,“ uviedla Henrieta Tulejová na konferencii Zdravotnícky manažment 2026.
Pripomenula tiež, že Ústavný súd SR už konštatoval súlad poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti s ústavou. Za dôležité preto analytička považuje nastavenie sociálnej ochrany pacientov a jasného limitu poplatkov.
Potrebu chrániť sociálne slabších pacientov pri nastavovaní nových pravidiel zdôraznili aj ďalší účastníci konferencie. Viceprezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) MUDr. Karol Mičko však upozornil, že ochrana by sa mala zamerať predovšetkým na zraniteľné skupiny obyvateľov, nie na hlavných konzumentov zdravotnej starostlivosti.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
