Dnes už vieme, že zloženie črevnej mikrobioty ovplyvňuje nielen trávenie, ale aj metabolizmus, imunitnú odpoveď, neuropsychické funkcie aj riziko vzniku civilizačných ochorení
Zatiaľ čo 20. storočie bolo érou antibiotík, súčasné obdobie je čoraz častejšie označované ako storočie probiotík. Tieto živé mikroorganizmy, ak sú podávané v adekvátnych množstvách, vykazujú preukázateľné benefity pre zdravie hostiteľa.
Probiotiká, najmä kmene rodov Lactobacillus a Bifidobacterium, zohrávajú kľúčovú úlohu v udržiavaní črevnej homeostázy. Medzi ich klinicky relevantné účinky patrí zmiernenie príznakov laktózovej intolerancie, skrátenie trvania a prevencia infekčných a postantibiotických hnačiek, imunomodulačný efekt (stimulácia fagocytózy, IgA, NK buniek, inhibícia IgE), redukcia kolonizácie patogénmi ako Clostridium difficile a Salmonella spp., podpora liečby IBD, zníženie hladín LDL cholesterolu, podpora liečby kandidóz či prevencia atopických a infekčných ochorení v detskom veku. Mechanizmy účinku zahŕňajú kompetitívnu inhibíciu patogénov, produkciu kyseliny mliečnej a peroxidu vodíka, syntézu vitamínov (napríklad K, B12) a stimuláciu imunitných buniek. Významný je aj ich vplyv na pH črevného prostredia, čím sa znižuje riziko kolonizácie patogénmi.
Význam prebiotík a ich synergický efekt
Prebiotiká predstavujú rôzne druhy vlákniny – rozpustné či nerozpustné, ktoré sú odolné proti hydrolytickým enzýmom. Sú to najmä nestráviteľné polysacharidy (napríklad inulín, celulóza, pektíny) a uhľohydráty (dextríny, škroby), ktoré selektívne podporujú rast prospešných baktérií v hrubom čreve. Ich fermentáciou vznikajú krátkoreťazcové mastné kyseliny (SCFA), ktoré zlepšujú integritu črevnej bariéry, modulujú zápalové procesy, znižujú pH črevného obsahu, zvyšujú absorpciu minerálov (napríklad vápnika – antiosteoporotický efekt), znižujú peristaltiku a znižujú riziko zápchy. Nemenej dôležitá je produkcia bioaktívnych aminokyselín, polyamínov, antioxidantov a rôznych rastových faktorov. Kombinácia probiotík a prebiotík (takzvané synbiotiká) vykazuje synergický efekt, ktorý môže byť využitý v prevencii a liečbe viacerých chronických ochorení.
Kde ich hľadať
Probiotiká sú prirodzene prítomné vo fermentovaných potravinách (jogurty, kefír, bryndza, kyslá kapusta), zatiaľ čo prebiotiká sa nachádzajú najmä v surovej zelenine a ovocí (cesnak, cibuľa, pór, artičoky, banány), strukovinách a celozrnných obilninách. Dostatočný príjem týchto látok je kľúčový pre udržanie zdravej črevnej mikroflóry.
Mikrobiota ako kľúč k prevencii a liečbe
Význam črevnej mikrobioty presahuje rámec gastroenterológie. Dnes už vieme, že jej zloženie ovplyvňuje nielen trávenie, ale aj metabolizmus, imunitnú odpoveď, neuropsychické funkcie a dokonca aj riziko vzniku civilizačných ochorení. Poruchy v rovnováhe mikrobioty (dysbióza) sú asociované s celým spektrom chronických ochorení od obezity, cukrovky 2. typu cez depresiu až po neurodegeneratívne ochorenia.
Historické pozorovania I. I. Mečnikova o priaznivom vplyve fermentovaných potravín na dlhovekosť, dnes nachádzajú oporu v moderných vedeckých dôkazoch. Jeho hypotéza, že nevhodná strava podporuje rast hnilobných baktérií a tým urýchľuje starnutie organizmu, je dnes potvrdená poznatkami o zápalovej odpovedi a oxidačnom strese.
Zdravotnícki pracovníci by preto mali venovať zvýšenú pozornosť edukácii pacientov o význame probiotík a prebiotík, a to nielen ako doplnku liečby, ale ako integrálnej súčasti prevencie. Obzvlášť pri pacientoch s chronickými ochoreniami a senioroch. Vzhľadom na rastúci výskyt chronických ochorení a rezistencie na antibiotiká predstavujú probiotiká a prebiotiká perspektívny nástroj personalizovanej medicíny budúcnosti.
PHARMDR. JANA DUBAJOVÁ, autorka je farmaceutka z lekárne Dr. Max v Žiline
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
