Analýza bielkovín v krvi 12 dobrovoľníkov ukázala rozdiely v metabolizme, ktoré osvetľujú riziká a výhody tohto extrémneho zákroku
Hoci dlhodobé hladovanie nevylieči epilepsiu, môže zmierniť jej príznaky, podobne ako aj pri reumatoidnej artritíde. Pri iných ochoreniach vedci zistili, že dlhodobý pôst znižuje množstvo niektorých bielkovín, ktoré podporujú ischemickú chorobu srdca. Pozorovali však aj zvýšené riziko vzniku trombov. Preto by chronickí pacienti mali prerušovaný pôst realizovať pod dohľadom lekára.
Prínos pre imunitný systém
Vedci neustále zhromažďujú dôkazy o tom, že prerušovaný pôst, ktorý trvá dlhšie ako každodenný pôst počas spánku, môže mať zdravotné výhody. Bolo zistené, že keď prestanete jesť na dostatočne dlhý čas, vaše telo prepne zdroje energie a začne využívať tukové zásoby. Pomáha to znižovať hmotnosť, čo zase zlepšuje hypertenziu alebo hladinu glukózy, hoci chýba dlhodobé sledovanie, ktoré by ukázalo, či ide o štýl stravovania, ktorý sa dá udržať dlhodobo.
Niektoré štúdie preukázali aj prínos pre imunitný systém, kardiovaskulárny systém alebo inzulínovú rezistenciu, ktorá je základom cukrovky, ale mechanizmy, ktoré stoja za týmito pozorovaniami, nie sú dobre známe. Téme sa venoval španielsky denník El País.
Ako píše, technológie, ktoré umožňujú meranie proteínov cirkulujúcich v krvi, ponúkajú možnosť preskúmať molekulárne zmeny, ku ktorým dochádza pri pôste, aby sme lepšie pochopili jeho výhody a potenciálne riziká. Vďaka tomu môžeme začať riešiť niektoré dlhodobé pochybnosti o skutočných mechanizmoch, ktoré stoja za praktizovaním prerušovaného pôstu, ktorému sa v poslednom čase venuje toľko pozornosti.
„Medzinárodný tím vedcov teraz v časopise Nature Metabolism uverejnil článok, v ktorom vysvetľuje, ako nechal dvanásť dobrovoľníkov piť sedem dní len vodu. Merali hladiny približne 3 000 bielkovín pred pôstom, počas neho a po ňom a tieto údaje porovnávali s genetickými informáciami z iných štúdií, aby odhadli, aké výhody by mohli mať pozorované zmeny bielkovín,“ píše El País.
Hoci je v prieskume len dvanásť subjektov, metodika umožňuje získať množstvo informácií. Podľa očakávania účastníci štúdie schudli, v priemere 5,7 kg, rozdelených medzi tuk a svaly. Tri dni po ukončení hladovania však opäť získali svalovú hmotu, ale nie tuk. Okrem tohto zarážajúceho zistenia vedci pod vedením Claudie Langenbergovej z Queen Mary University of London pozorovali zmenu v zložení bielkovín nachádzajúcich sa v krvi od konca druhého dňa pôstu do začiatku tretieho.
„Tento nárast prospešných bielkovín je exponenciálny od tretieho dňa pôstu a predpokladáme, že tieto zmeny nesúvisia len s úbytkom hmotnosti účastníkov, ktorý je počas experimentu veľmi stabilný,“ vysvetľuje Maik Pietzner, spoluautor štúdie a výskumný pracovník berlínskeho Inštitútu zdravia nemocnice Charité.
Tieto zmeny by mohli ovplyvniť napríklad proteíny, ktoré zabraňujú zhoršovaniu stavu neurónov. Podľa Pietznera z jeho práce vyplýva, že „hoci to nevylučuje, že pôst trvajúci len niekoľko hodín má malé priaznivé účinky okrem úbytku hmotnosti, posolstvo týchto výsledkov je, že na to, aby nastala táto zmena, potrebujete dva alebo tri dni pôstu, aby ste začali využívať tieto vnútorné zdroje a prípadne spustili rôzne druhy metabolických programov v rôznych orgánoch“.
Podľa nemeckého vedca je obmedzenie času, kedy môžete jesť, jednoduchším spôsobom ako počítanie kalórií pri každom jedle, ako znížiť množstvo, ktoré denne zjete. Dlhšie pôsty však môžu mať priaznivé účinky pri špecifických aplikáciách. „Za veľmi zaujímavý považujem účinok na liečbu rezistentnej epilepsie. Keď lieky nezaberajú, môžete ešte vyskúšať ketogénnu diétu (diétu s nízkym obsahom sacharidov), ktorá napodobňuje účinok dlhodobého pôstu,“ vysvetľuje Pietzner.
Ako dodal, pozorovali, že keď sa pri hladovaní začne zvyšovať hladina ketolátok v krvi, dochádza k zmenám v špecifických štrukturálnych proteínoch v mozgu. Hoci dlhodobé hladovanie nevylieči epilepsiu, môže zmierniť jej príznaky, podobne ako je to v prípade reumatoidnej artritídy.
Pod lekárskym dohľadom
Pri iných ochoreniach vedci zistili, že dlhodobý pôst znižuje množstvo niektorých bielkovín, ktoré podporujú ischemickú chorobu srdca. Pozorovali však aj zvýšené riziko vzniku trombov. „Preto je dôležité, aby si ľudia pri aplikácii takýchto extrémnych zásahov uvedomovali potrebu lekárskeho dohľadu, pretože existujú aj ľudia, ktorí sú viac ohrození nepriaznivými následkami,“ hovorí Pietzner.
V súvislosti s účinkami pôstu na organizmus je dôležité pripomenúť varovanie jedného z guru v tejto oblasti, biochemika Valtera Longa z University of Southern California: „To, či je pôst dobrý, zlý alebo neutrálny, nič neznamená: podobne ako pri jedle, niektoré druhy pôstu sú veľmi dobré a niektoré veľmi zlé.“
