Prinášame prehľad súhrn najnovších poznatkov z vedy.
Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Uplynulo 60 rokov od prvého hromadného očkovania proti detskej obrne v USA, po vypuknutí vojny na Ukrajine sa zhoršilo duševné zdravie Európanov, vedci popísali novú metódu účinnej recyklácie batérií elektromobilov, súčasťou ktorej je aj ľudský moč. Prinášame prehľad súhrn najnovších poznatkov z vedy.
Desiatky tisíc chorých
Prvé skúšobné hromadné očkovanie proti detskej obrne sa uskutočnilo 23. februára 1954 v americkom Pittsburghu a okolí. Epidémia detskej obrny (poliomyelitis) sa prehnala Spojenými štátmi v roku 1952. Nebezpečným vírusovým ochorením, ktoré spôsobuje ochrnutie až smrť udusením v dôsledku paralýzy dýchacích svalov, sa vtedy nakazilo 57 628 detí. Smrteľných bolo 3145 prípadov, s trvalými následkami ostalo 37 percent chorých. V rovnakom čase v Nemeckej spolkovej republike vrátane Berlína ochorelo 9728 ľudí, z nich 777 zomrelo.
Viac na duševné zdravie
Európania cítia nižšiu úroveň psychickej pohody od februára 2022, keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine. Vyplýva to zo štúdie Univerzity v Münsteri v Nemecku. Podľa nej sa zhoršila úroveň psychickej pohody bez ohľadu na vek, pohlavie, politické názory alebo iné povahové vlastnosti.
„Okrem zjavných dôsledkov vojny, ako je prílev utečencov či narušenie dodávateľských reťazcov, existujú aj menej zjavné rozmery: vplyv každodenných správ a vyobrazení na psychiku… Naše údaje naznačujú, že politickí a sociálni aktéri by sa mali v čase krízy zamerať aj na duševné zdravie, a to najmä u ľudí, ktorí sú náchylnejší na stres,“ uviedol psychológ Julian Scharbert.
Zo štúdie vyplýva, že ľudia pociťovali vyššiu úroveň psychického stresu ako po jadrovej katastrofe v japonskej Fukušime v roku 2011 či po lockdowne počas pandémie COVID-19 v roku 2020. Najhoršie to bolo počas dní, keď sa o vojne najviac písalo na sociálnych sieťach.
Moč a ocot
I keď posledná správa sa týka skôr techniky, má súvis aj s ľudským telom. Švédski a indickí vedci popísali metódu, ktorá pri recyklovaní lítiovo-iónových batérií umožňuje využiť maximum použitých vzácnych kovov. Rozpúšťadlo je vyrobené z moču a octu, respektíve jeho podstatnej zložky – kyseliny octovej.
Vedci z Linného univerzity (LNU) vo Švédsku a z Indického technologického inštitútu v Madrase (IITM) použili rozpúšťadlo z ľahko dostupných zdrojov a s výrazne nižším množstvom energie než pri doteraz používaných postupoch.
