Všeobecná zdravotná poisťovňa analyzovala príčiny, ukázali sa aj veľké regionálne rozdiely
Čakacie doby na plánované medicínske zákroky sú výsledkom kombinácie viacerých faktorov a nie všetky sú na strane zdravotnej poisťovne. Uviedla to Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá sa pozrela na to, prečo pacienti čakajú na niektoré operácie dlhšie ako stanovuje lehota.
Podľa VšZP analýza odhalila, že pri väčšine prípadov sa obmedzenia netýkajú zdravotnej poisťovne.
„Najčastejším dôvodom sú personálne kapacity na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré zodpovedajú približne za 38 percent všetkých prekročení“, upresnila hovorkyňa štátnej poisťovne Danka Capáková.
Na druhom mieste sú okolnosti na strane samotného pacienta, v takmer 28 percentách prípadov ľudia požiadajú o konkrétneho lekára alebo z osobných dôvodov o posunutie termínu zákroku. Finančné limity zo strany poisťovne stoja len za dvoma percentami prípadov.
„Analýza nám ukázala, kde sú úzke hrdlá systému. Nepoužívame ju ako výhovorku, používame ju ako mapu. Vieme, kde treba tlačiť, s kým rokovať a čo meniť,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových.
Neaktuálne čakacie listiny
Problémom sú podľa poisťovne aj neaktuálne čakacie listiny. Aj preto vyzýva nemocnice, aby čakačky pravidelne aktualizovali.
„Časť evidovaných návrhov totiž predstavuje administratívny nedostatok. Pacienti, ktorým bola starostlivosť už poskytnutá, totiž zostávajú v zozname, pretože poskytovateľ neaktualizoval systém po ukončení hospitalizácie. Takéto neaktualizované záznamy skresľujú celkový obraz a komplikujú efektívne riadenie kapacít“, upozornila Capáková. Skutočný nesúhlas poistencov s prekročenou lehotou pritom VšZP eviduje k polovici apríla 2026 len v 83 prípadoch z celkového počtu zaslaných návrhov od januára 2025.
Analýza tiež ukázala veľké regionálne rozdiely. Najdlhšie čakacie doby eviduje VšZP v Žilinskom a Banskobystrickom kraji, kde sú personálne kapacity poskytovateľov dlhodobo pod tlakom. Ako uvádza poisťovňa, riešenie si vyžaduje systematickú spoluprácu poisťovne, nemocníc a ministerstva zdravotníctva a VšZP je pripravená v nej aktívne participovať.
„Transparentnosť a zodpovednosť idú ruka v ruke. Zverejňujeme dáta, analyzujeme príčiny a nastavujeme pravidlá tak, aby systém fungoval lepšie pre každého poistenca. To je náš záväzok, ku ktorému sa hlásime,“ uzavrela členka predstavenstva VšZP Denisa Slivková.
Ako uviedla poisťovňa, na základe zistení chce zaviesť konkrétne opatrenia. „Cieľ je jednoznačný. Každý poistenec by mal na zákrok čakať maximálne toľko, koľko stanovuje zákon“, dodala Capáková.
Dve hodiny denne
Audit PwC štátnych nemocníc ukázal, že operačné sály sa nevyužívajú dostatočne. Počas ranných zmien sú využité v priemere iba na 40 percent, po 15:00 hodine nie sú sály využívané takmer vôbec. Priemerný denný operovaný čas na jednu sálu je 3,6 hodiny.
Najväčšia vyťaženosť sál bola identifikovaná vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici, až šesť hodín denne, a najmenšia v Univerzitnej nemocnici Bratislava, dve hodiny denne. Dáta pritom nie sú úplne kvalitné. Podľa správy PwC sú jednotlivé operácie často zapísané na inú operačnú sálu a v evidencii je tak niekoľko operácií realizovaných v rovnakom čase na rovnakej sále. Dáta ohľadom vykonaných operácií a využitia operačných sál sú dokonca v mnohých mesiacoch neúplné.
„Údaje o časoch operácií neboli v niektorých nemocniciach dostupné v informačnom systéme, preto bolo potrebné ich manuálne vyhľadať a prepísať zo záznamov,“ konštatuje PwC.
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer v súvislosti s nedostatočným využitím operačných sál dodal, že problémom je nedostatok personálu, konkrétne sestier. Bez tých nemocnica často nedokáže zostaviť operačný plán, čo brzdí ďalšie procesy.
Plná chladnička
S podobným záverom ako VšZP, teda že problémom menšieho počtu operácií nie sú limity zo strany zdravotných poisťovní, prišla aj zdravotná poisťovňa Dôvera . „Ak niekto tvrdí, že nemocnice nemôžu operovať pre zmluvy s poisťovňami, je to rovnako absurdné ako tvrdiť, že kuchár nemohol variť, lebo mal plnú chladničku“, reagoval šéf zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.
Ako dodal, ak sa porovná efektívna základná sadzba v štátnych nemocniciach, teda koľko poisťovňa nemocnici skutočne zaplatila, s centrálnou klasifikačnou základnou sadzbou (CKZ), teda aké boli štátom stanovené optimálne úhrady, vychádza z toho len jeden záver.
„V prípade štátom stanovených úhrad by nemocnice vo vlastníctve štátu museli vykonať v roku 2025 o 13 tisíc viac hospitalizácii a v roku 2024 až o 17,5 tisíc viac hospitalizácii, aby dostali rovnaký objem platieb ako v skutočnosti od Dôvery dostali. Nehovoriac o tom, že by sa skrátili čakacie lehoty“, upresnil.
Ako dodal, problémom nie sú limity zo strany poisťovní, ale nízka efektivita využívania už uhradených zdrojov. „Debata o dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa musí opierať o dáta a fakty – nie o zjednodušené skratky, ktoré skresľujú realitu“, dodal.
Šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský na margo auditu firmy PwC tvrdí, že sa v nemocniciach menej operuje kvôli limitom zdravotných poisťovní.
„My musíme aj teraz niektorých pacientov operovať bez toho, aby poisťovňa zaplatila. Operujeme do straty. To ale už nikto nepočúva. Keby operovali viac, len prehĺbia stratu, lebo to sú operácie zadarmo. Nemocnica musí dať náklady, peniaze, ale nikto jej to nepreplatí. Takže čím viac by operovali, tým väčšiu stratu vyrobia. Ak ľudia čakajú na operáciu, nech sa pýtajú svojej poisťovne, prečo neboli odoperovaní, a prečo čakajú tak dlho“, uviedol pre denník SME.
Katarína Lovasová, Benita Feketeová
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
