Typ migrény sa určuje najmä podľa frekvencie záchvatov v mesiaci, o chronickej hovoríme vtedy, ak má pacient viac ako 15 záchvatov do mesiaca dlhšie ako tri mesiace, pričom viac ako osem dní v mesiaci má príznaky migrény
Opakované zvracanie, precitlivenosť na svetlo, zvuky, pachy a vône, úzkosť, potenie, zimnica, poruchy reči a chápania môže trvať aj niekoľko dní. To všetko môže mať na svedomí migréna. Všetkých, ktorí ňou trpia, spája snaha zastaviť neznesiteľnú bolesť a ďalšie ťažkosti, ktoré s ňou súvisia, alebo sa im úplne vyhnúť. Ochorenie ich výrazne obmedzuje – sťažuje im život v práci aj súkromí. Nikdy totiž nevedia, kedy príde záchvat, ktorý ich úplne ochromí.
Migréna síce nezabíja, ale ničí životy. Ide o závažné neurologické ochorenie a jeho liečba patrí do rúk neurológov. Svoje o tom vie aj Lucia Keštefranová. Prvé záchvaty migrény mala počas vysokej školy. „Niekedy som si musela držať hlavu v tom bode, kde mi to pulzovalo, bolelo ma to, nevedela som normálne fungovať,“ opísala svoje pocity. „Musíte rušiť stretnutia, lebo vás bolí hlava tak, že na bolesť nezaberajú bežné analgetiká. Prekážalo mi svetlo, bolo mi na zvracanie, často som aj niekoľko dní nebola schopná nič urobiť,“ rozpráva.
„Mávala som stavy, keď som si hlavu tlačila o rám postele, aby bolesť potlačila bolesť, inokedy som si zarývala prsty do ruky aby som cítila inú bolesť,“ vraví Lucia, ktorá má dnes nastavenú modernú liečbu. „Vďaka nej do pol hodiny bolesť ustúpi a ja môžem fungovať bez problémov. Život bez liekov si už neviem predstaviť najmä preto, lebo pochybujem, že by mi v práci tolerovali argument, že nie som tri až päť dní do mesiaca prísť do práce kvôli migréne,“ dodala.
To, že migréna nie je obyčajná bolesť hlavy, potvrdzuje aj František Jurčaga, neurológ a prednosta Neurologickej kliniky Nemocnice sv. Michala v Bratislave. „Migréna je podceňované, poddiagnostikované a v konečnom dôsledku nedostatočne liečené chronické ochorenie, ktoré netreba pretrpieť, ale liečiť, pretože ide o druhý najčastejší dôvod krátkodobej absencie v práci,“ vraví.
Podľa poslednej medzinárodnej klasifikácie bolesti hlavy – ICHD-3 (International Classification of Headache Disorders, 2018) patrí migréna medzi primárne bolesti hlavy. Podľa doktora Jurčagu môže vznikať už v detskom veku, pričom do puberty prevažuje mužské pohlavie. Najviac postihuje osoby medzi 25 až 40 rokom života, teda v najproduktívnejšom veku, čo má výrazný socioekonomický dopad. „Veľká časť nákladov migrény vzniká tým, že človek síce je v práci, ale nefunguje naplno priemerne štyri až šesť dní do mesiaca. Na produktivite sa tak v rámci únie stráca až 50 miliárd eur ročne,“ konštatoval neurológ.
„Migréna patrí medzi chronické ochorenia, ktorá postihuje približne 16 % populácie, pričom častejšie postihuje ženské pohlavie a významne zhoršuje kvalitu života,“ uvádza František Jurčaga. „Približne 38 % pacientov s epizodickou migrénou je indikovaných k profylaktickej liečbe, ale len tri až 13 % je liečených preventívne. Kľúčovým krokom v liečbe migrény je odstránenie rizikových faktorov a zabrániť nadužívaniu liečby. Profylaktická liečba nie je kauzálna, ale umožňuje znížiť frekvenciu, intenzitu a trvanie záchvatov, ako aj zlepšiť responzivitu k akútnej liečbe choroby,“ dodáva.
Chronická choroba: Viac ako 15 záchvatov do mesiaca
Ochorenie sa prejavuje bolesťou jednej polovičky hlavy, ktorá je pulzujúca a stupňuje sa. Pacientovi býva zle od žalúdka, niektorí zvracajú. Môžu mať výpadky zrakového poľa, „hviezdičky“ či mihanie pred očami. Sú enormne citliví na svetlo, hluk, niektorí aj na pachy či silné vône. Pacient si musí vziať včas lieky a zvyčajne sa uchýli na miesto, kde môže ležať a je tam ticho, pokoj.
Rozdiel medzi tenznou bolesťou hlavy a migrénou je napríklad v tom, že tenzná bolesť sa zvyčajne prejaví v hornej časti hlavy, nie je tak intenzívna, zlepšuje sa miernou aktivitou, teda že pomôže prechádzka na čerstvom vzduchu, pomáhajú bežné analgetiká, ale nikdy túto bolesť nezaženú triptany, ktoré sú liekmi na akútne záchvaty migrény. Typ migrény sa určuje najmä podľa frekvencie záchvatov v mesiaci. O chronickej hovoríme vtedy, ak má pacient viac ako 15 záchvatov do mesiaca dlhšie ako tri mesiace, pričom viac ako osem dní v mesiaci má príznaky migrény. Avšak nie všetky tieto bolesti hlavy musia byť migrénou, môže ísť o kombináciu migrény a tenznej bolesti.
Sú pacienti, ktorých trápi migréna s aurou. Najčastejšie sa aura pri migréne prejavuje poruchou videnia. Pacienti vidia svetlé svetielkujúce body, hviezdičky alebo majú mihanie pred očami. Niektorým pacientom vypadne aj polovica zorného poľa.
Najnovšie zdroje uvádzajú inú klasifikáciu migrény. Rozdeľujú ju na migrénu bez aury, migrénu s aurou, chronickú migrénu, komplikovanú migrénu, pravdepodobnú migrénu a epizodické bolesti hlavy.
Liečba: moderná, účinná a bezpečná
Dôležitou informáciou je, že migréna sa dá liečiť. Dostupná je liečba moderná, účinná a bezpečná. „V terapii je kľúčové diagnostikovať, vylúčiť či minimalizovať rizikové faktory,“ hovorí Jana Martinková, neurologička z kliniky Cinre v Bratislave. „Liečbu možno rozdeliť na nefarmakologickú a farmakologickú. Nefarmakologická predstavuje práve ovplyvnenie rizikových faktorov. Farmakologická sa delí na nešpecifickú a špecifickú, ktorá je zameraná predovšetkým na liečbu atakov,“ vysvetľuje neurologička.
Nešpecifická liečba je vhodná predovšetkým u ľahkých foriem záchvatov. „Špecifickú liečbu predstavujú predovšetkým triptany a nová generácia liekov – gepanty. Tie predstavujú pomerne novú generáciu liekov a sú indikované nielen na liečbu atakov, ale aj v prevencii ako lieky tretej voľby. Profylaktická liečba je určená najmä pre pacientov s chronickou migrénou, ktorých je viac ako osem percent. Profylaktickú liečbu migrény môžeme rozdeliť na klasickú a špecifickú (biologickú),“ hovorí doktorka Martinková.
Nakoľko klasická medikamentózna profylaktická liečba nepriniesla pacientom významné zlepšenie klinických príznakov a redukciu záchvatov, prelom nastal s príchodom biologickej liečby monoklonálnymi protilátkami proti CGRP alebo jeho ligandu. Ide o prvú cielenú liečbu migrény, ktorá preukázala dlhodobý polčas trvania účinku, nízku toxicitu a najmä špecifický a jednoznačný efekt liečby. „Úspechom je podať liek čo najskôr a vytitrovať ho do najúčinnejšej bezpečnej dávky. Súčasťou liečby sú aj antiemetiká či prokinetiká v prípade nauzey a doplnkom býva aj magnézium,“ približuje Jana Martinková. „Dostupná je aj liečba onabotulotoxinom typu A, ktorý aplikujeme do perikraniálneho a šijového svalstva, kde blokuje uvoľňovanie acetylcholínu z presynaptického zakončenia priečne pruhovaného svalstva. Efekt nastupuje za 2 až 7 dní, maximálne 14 dní a vydrží tri mesiac. Jeho nevýhodou je, že nie je hradený zdravotnými poisťovňami,“ dodala doktorka Martinková.
Vyššie povedomie o chorobe a menej stigmatizácie
Migréna patrí medzi tretie najčastejšie ochorenie vo svete. Správna diagnostika a racionalizácia liečby môže viesť k remisii ochorenia, a tým k významnému zlepšeniu kvality života. Cieľom novovznikajúcej pacientskej organizácie OZ Migréna pod kontrolou je zvýšiť povedomie ľudí o tomto ochorení a destigmatizovať ho. „Pacientsku organizáciu sme založili predovšetkým preto, aby spájala ľudí s rovnakým ochorením, obhajovala ich práva a zlepšovala kvalitu ich života. V zdravotnom systéme jednotliví pacienti často čelia rovnakým problémom, no sami majú malú šancu presadiť systémové zmeny. Spojením do organizácie získavajú silnejší hlas,“ priblížila ciele združenia členka jeho prípravného výboru Lucia Keštefranová.
