V kombinácii so štandardnou imunoterapiou znížila experimentálna mRNA vakcína riziko návratu ochorenia alebo úmrtia o 42 percent
Na tohtoročnom kongrese Európskej spoločnosti pre lekársku onkológiu (ESMO) v Madride predstavili 22. októbra výsledky klinickej štúdie tretej fázy personalizovanej vakcíny proti melanómu. Ukázalo sa, že v kombinácii zavedenou imunoterapiou, vakcína znížila riziko návratu ochorenia alebo úmrtia o 42 percent v porovnaní so samotnou imunoterapiou.
Výskumníci skúmali personalizovanú mRNA vakcínu intismeran autogene, známu aj ako V940 alebo mRNA-4157. Do štúdie INTerpath-001 zaradili 1 137 pacientov s vysokorizikovým kožným melanómom v štádiu IIB až IV, ktorým nádor chirurgicky úplne odstránili. Všetci dostávali štandardnú imunoterapiu, ktorá blokuje receptor PD-1. Dve tretiny pacientov navyše dostávali skúmanú vakcínu, zvyšní placebo.
Po dvoch rokoch bolo bez návratu ochorenia 82,2 percenta pacientov, ktorí dostávali kombináciu vakcíny a liečby blokujúcej receptor PD-1. V skupine, ktorá dostávala iba štandardnú imunoterapiu, to bolo 70 percent. Kombinovaná liečba zároveň znížila riziko vzniku vzdialených metastáz alebo úmrtia o 38 percent.
Prínos kombinovanej liečby sa prejavil aj v ukazovateľoch jej bezpečnosti. Závažné nežiaduce účinky stupňa 3 až 5 zaznamenali u 14,2 percenta pacientov liečených kombináciou vakcíny so zavedenou imunoterapeutickou liečbou a u 13,4 percenta pacientov, ktorí dostávali iba štandardnú imunoterapiu.
Medzi najčastejšie nežiaduce účinky v skupine s kombinovanou liečbou patrili horúčka (52,2 percenta), bolesť v mieste vpichu (51 percent) a únava (38,5 percenta).
Pri hodnotení všetkých nežiaducich účinkov súvisiacich s liečbou bol rozdiel medzi skupinami výraznejší. Vyskytli sa u 95,8 percenta pacientov, ktorí dostávali vakcínu spolu so štandardnou imunoterpiou, a u 90 percent pacientov liečených samotnou imunoterapiou. Tieto údaje sa týkajú celého liečebného režimu a samy osebe neznamenajú, že všetky zaznamenané nežiaduce účinky spôsobila vakcína.
Vakcínu pripravujú na mieru každému pacientovi
Personalizovaná vakcína intismeran autogene sa od bežných vakcín líši tým, že sa pripravuje individuálne podľa genetických charakteristík nádoru konkrétneho pacienta.
Nádorové bunky môžu obsahovať mutácie, vďaka ktorým vytvárajú pozmenené bielkoviny alebo ich časti. Tieto štruktúry, označované ako neoantigény, môže imunitný systém rozpoznať ako cudzie.
Vedci preto analyzujú vzorku chirurgicky odstráneného nádoru a získané údaje využívajú na identifikáciu charakteristických genetických zmien. Pri návrhu liečby zohľadňujú aj informácie o DNA zdravého tkaniva.
Na základe vybraných mutácií potom vytvoria mRNA vakcínu, ktorá obsahuje inštrukcie na tvorbu nádorovo špecifických neoantigénov. Cieľom je vyvolať cielenú imunitnú odpoveď proti nádorovým bunkám, ktoré tieto znaky nesú.
Súčasťou liečby je aj štandardná imunoterapia, ktorá blokuje receptor PD-1 na imunitných bunkách. Nádory totiž môžu využívať signálne mechanizmy spojené s týmto receptorom na potláčanie imunitnej odpovede.
Kým vakcína má imunitný systém nasmerovať na konkrétne nádorové znaky, liečba blokujúca receptor PD-1 pomáha obnoviť jeho schopnosť bojovať proti nádorovým bunkám.
Výsledky štúdie INTerpath-001 naznačujú, že kombinácia oboch prístupov môže znížiť riziko návratu melanómu po chirurgickom odstránení nádoru. Prípadné využitie skúmanej liečby však bude závisieť aj od ďalšieho výskumu a posúdenia regulačnými orgánmi.
Melanóm každoročne pripraví o život približne 200 Slovákov
Výsledky výskumu sú sľubné aj vzhľadom na riziko návratu melanómu po chirurgickom odstránení nádoru. Na Slovensku každoročne diagnostikujú približne tisíc prípadov malígneho melanómu kože a približne 200 ľudí na toto ochorenie zomiera.
Včasné odhalenie melanómu pritom výrazne zvyšuje šancu na úspešnú liečbu. Dôležité je preto sledovať zmeny na pokožke a nepodceňovať nové alebo meniace sa znamienka.
Varovným signálom môže byť napríklad zmena veľkosti, tvaru, farby či okrajov znamienka, ale aj jeho svrbenie alebo krvácanie. Ak si človek všimne podozrivú zmenu, mal by čo najskôr vyhľadať dermatológa.
Kožný lekár znamienka vyšetrí voľným okom alebo pomocou ručného dermatoskopu, ktorý umožňuje podrobnejšie posúdiť ich štruktúru a sfarbenie. Pri podozrivom náleze môže odporučiť ďalšie vyšetrenia. Pomôcť môže aj digitálna dermatoskopia, pri ktorej sa znamienka fotografujú a ich vzhľad sa môže porovnávať pri ďalších kontrolách.
To, či si pacient za vyšetrenie zaplatí, závisí od dôvodu kontroly a podmienok zdravotnej poisťovne. Medicínsky potrebné vyšetrenie v zmluvnej ambulancii spravidla hradí zdravotná poisťovňa.
Pri kontrole na vlastnú žiadosť alebo pri niektorých digitálnych vyšetreniach môže pacient platiť poplatok. Pred objednaním je preto vhodné overiť si cenu aj možnosti príspevku vo vlastnej zdravotnej poisťovni.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
