O dostupnosti CT a MR vyšetrení nerozhoduje len počet prístrojov
Rádiológia patrí medzi kľúčové odbory modernej medicíny. Zobrazovacie metódy umožňujú odhaľovať ochorenia, sledovať ich vývoj a pomáhajú lekárom rozhodovať o ďalšom postupe liečby.
Dôležitou súčasťou diagnostiky je aj bezpečnosť pacientov. Pri príležitosti dnešného Svetového dňa rádiológie preto odborníci upozorňujú, že obavy z ionizujúceho žiarenia pri bežných RTG vyšetreniach často prevyšujú skutočné riziko.
Podľa zástupkyne primára rádiodiagnostického oddelenia Fakultnej nemocnice AGEL Skalica MUDr. Márie Dušenky sú dávky pri štandardných RTG vyšetreniach nízke a pacienti sa ich nemusia obávať.
Moderné prístroje pomáhajú znižovať radiačnú záťaž
Pri RTG vyšetreniach sa uplatňuje princíp radiačnej ochrany ALARA (z angl. As Low As Reasonably Achievable). Jeho cieľom je udržiavať radiačnú záťaž na najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovni pri zachovaní dostatočnej kvality diagnostického obrazu.
„Pri každom vyšetrení sa snažíme o čo najmenšiu možnú záťaž pacienta, aby sme získali potrebné diagnostické informácie,“ vysvetlila MUDr. Mária Dušenka.
K znižovaniu radiačnej záťaže prispieva aj modernizácia prístrojového vybavenia. Staršie RTG zariadenia postupne nahrádzajú modernejšie prístroje, ktoré umožňujú prispôsobiť dávku žiarenia konkrétnemu typu vyšetrenia. Zároveň zaznamenávajú radiačné dávky a odosielajú ich do registra, kde sa následne sledujú a vyhodnocujú.
Každá zobrazovacia metóda má svoje využitie
V rádiológii neexistuje jedna zobrazovacia metóda vhodná pre všetky situácie. Výber závisí od vyšetrovaného orgánu alebo tkaniva a od informácií, ktoré lekár potrebuje získať. Jednotlivé metódy sa preto často dopĺňajú.
Klasické RTG vyšetrenie a počítačová tomografia (CT) sa využívajú najmä na hodnotenie kostných štruktúr. Ultrasonografia (USG) a magnetická rezonancia (MR) poskytujú podrobnejšie informácie o mäkkých tkanivách.
„Každá metóda prináša iné informácie, ktoré pri hodnotení nálezu vzájomne porovnávame. Zohľadňujeme pritom aj staršie vyšetrenia a klinické informácie od ošetrujúceho lekára,“ uviedla MUDr. Mária Dušenka.
Rozdiely možno ilustrovať na príklade kostného ložiska. RTG snímka môže odhaliť patologickú zmenu v kosti. Ak však zasahuje aj okolité mäkké tkanivá, magnetická rezonancia dokáže podrobnejšie zobraziť mieru ich postihnutia. Lekári tak získajú komplexnejší obraz o zmenách.
Zobrazovacie metódy sa využívajú takmer vo všetkých medicínskych odboroch. Pomáhajú pri plánovaní liečby, sledovaní jej účinnosti aj navigácii minimálne invazívnych zákrokov. Uplatňujú sa tiež v prevencii. Príkladom je skríning karcinómu pľúc, pri ktorom sa na vyšetrenie rizikových skupín využíva nízkodávková počítačová tomografia (CT). Slovensko má pre tento typ prevencie pripravený aj štandardný postup.
Význam zobrazovacích metód však nespočíva len v ich diagnostických možnostiach. Pre pacientov je rovnako dôležité, aby sa k potrebnému vyšetreniu dostali včas. Dostupnosť CT a MR diagnostiky ovplyvňuje nielen počet prístrojov, ale aj spôsob, akým zdravotnícke zariadenia organizujú ich prevádzku.
O dostupnosti vyšetrení rozhoduje aj organizácia práce
O využívaní prístrojov CT a MR, nákladoch na ich prevádzku a dostupnosti vyšetrení pre slovenských pacientov sme písali aj v predchádzajúcej analýze Dvojnásobné počty vyšetrení, prevádzková doba až do večera.
Článok porovnával efektivitu využívania týchto prístrojov v štátnych nemocniciach a u súkromných poskytovateľov. Zameriaval sa najmä na počet vyšetrení za deň, prevádzkovú dobu a spôsob financovania.
Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Pro Diagnostic Group (PDG), ktorá patrí medzi najväčších poskytovateľov MR diagnostiky na Slovensku, vyšetria na jej pracoviskách denne 40 až 62 pacientov pomocou MR. Pri CT vyšetreniach je to 25 až 35 pacientov denne.
V štátnych nemocniciach je počet MR vyšetrení na jednom prístroji nižší. Denne ich vykonajú približne 10 až 15. Pri CT je rozdiel menší. Štátne nemocnice zrealizujú približne 30 vyšetrení denne, čo je porovnateľné s údajmi súkromného poskytovateľa.
Rozdiely medzi pracoviskami sa prejavujú aj v prevádzkovej dobe. Kým viaceré štátne nemocnice využívajú CT a MR prístroje prevažne do 14.00 až 15.00 hodiny, súkromní poskytovatelia zabezpečujú vyšetrenia aj vo večerných hodinách.
Podľa generálneho riaditeľa PDG fungujú jej pracoviská spravidla od 6.00 alebo 6.30 hodiny do 19.00 až 22.00 hodiny. Pričom v prípade potreby môžu prevádzku ešte predĺžiť.
Analýza sa venovala aj financovaniu vyšetrení. Úhrady zdravotných poisťovní sa podľa jej zistení neodvíjajú priamo od toho, či je poskytovateľ štátny alebo súkromný. Rozhodujúce sú predovšetkým zmluvné podmienky s poisťovňami. Využitie prístrojov však ovplyvňuje aj organizácia objednávania pacientov, plánovanie vyšetrení a využívanie dostupného času.
Rozdiely vo vyťaženosti pracovísk ukazujú, že dostupnosť diagnostiky nezávisí len od počtu zakúpených prístrojov. Pri skracovaní čakacích lehôt môže zohrávať významnú úlohu aj efektívnejšia organizácia práce a predĺženie prevádzkovej doby do večerných hodín.
Lepšie využitie existujúcich kapacít tak predstavuje jednu z možností, ako pacientom uľahčiť prístup k potrebným CT a MR vyšetreniam.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
