Akí sú ľudia, taká je diskusia. Rozhovory o záchrannej zdravotnej službe niekedy skôr poukazujú na nižšiu sociálnu súdržnosť. Vidíme fragmentáciu namiesto inklúzie a integrácie a tvrdý boj o sektor s rizikovým predmetom činnosti.
V záchrannej zdravotnej službe sme v situácii narušenia rovnováhy „ekosystému“, kde je možno väčší záujem o tejto činnosti rozhodovať, prípadne smerovať finančné zdroje, ale niekedy nastáva problém, kto sa do vozidla s majákom reálne posadí. Nerovnováha znamená, že je pochopiteľne menšia ochota zapájať sa do práce ako do diskusie. Pri výmene názorov sa môže poškodiť psychický stav, ale obvykle nikto nepríde o život alebo zdravie, či práceschopnosť, ako to hrozí pri práci v každom počasí a neznámom teréne.
Možnosti sú na to, aby sa využili. Vieme obmedziť spektrum prijateľného názoru, trvať na ňom a brániť ho, alebo prijať možnosť slúžiť ako terč.
Proces znovunastavenia funkčnosti záchrannej zdravotnej služby je určite témou. Vidíme rôzne kreatívne riešenia a nápady zdarma. Ako je ale záchranná zdravotná služba pripravená na akýkoľvek posun?
Keď hľadáte prácu alebo obdržíte ponuku, je niekoľko faktorov, prečo vopred zvažujete, či je pre vás práca vhodná. Môžete zvažovať zamestnávateľa, miesto výkonu práce, kompenzačné balíčky, alebo pracovné prostredie. Pochopiteľne, čo formuje ideálne pracovné podmienky je esenciálne a pomáha urobiť vedomé kariérne rozhodnutie. Zamestnanec zostáva potom u zamestnávateľa dlhšie.
Náborové procesy a dovoz zamestnancov z iných krajín môžu byť drahé, ak k tomu pripočítame náklady na čas, HR náborové tímy a agentúry, administratívu, rovnako aj zamestnanecké benefity.
Ideálne pracovné podmienky zahŕňajú podporu a vyspelú firemnú kultúru, adekvátnu odmenu za prácu, stimulačné firemné benefity, podpora profesionálneho rastu a rozumný pracovný čas. V skratke trvalo nepoškodzovať duševnú rovnováhu záchranára.
Pre prácu v integrovanom záchrannom systéme, kde je koordinácia činností a práca v tíme záchranných služieb na prvom mieste, bez tejto podmienky nikdy nezlepšíte kvalitu, je chybou vytvárať každých šesť rokov tlak a stres zo straty stability pracovného miesta.
Výsledkom je fluktuácia pracovnej sily a neochota investovať do osobného rozvoja.
Je potrebné vyčistiť bojové pole a stanoviť, čo má byť víziou zmeny.
Či je cieľom službu zefektívniť a sanitkou cestovať na rozumný cestovný lístok, uľahčovať prestupy a zlacňovať prepravu, regulovať jej využívanie, prinášať inovatívne riešenia, rýchlejšie a flexibilnejšie služby a koordináciu poskytovateľov, alebo zavádzať do systému šikanu, predražený taxík a absenciou reformy siete nemocníc, telefónnych zoznamov, funkčných traumatologických plánov a špecializovaných pracovísk viazaných na kraje, iba zvyšovať náklady na paušály a kilometrovné.
Dostupnosť, pohodlie, jednoduchosť a zlepšenie obslužnosti regiónu sú atribúty, ktoré pacienti vnímajú ako zmenu kvality. Iným faktorom je prítomnosť zdravotníkov nielen so vzdelaním, ale aj s požadovanými reálnymi skúsenosťami a praxou.
Najväčšou výzvou zamestnávateľov v súčasnej dobe je vôbec nájsť zamestnanca, ktorý pracuje samostatne, ďalej udržať kolektív a prácu v tímoch.
Nedostatok pokory, empatie a transparentnosti, aké stále vidíme a mali sme možnosť vidieť pri príprave legislatívy definujúcej činnosť v záchrannej zdravotnej službe, verejnom obstarávaní a tendri o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, automaticky vedie k zníženiu kvality a atraktivity povolania v záchrannej zdravotnej službe.
Čo si často neuvedomujeme, stabilný tím záchranárov, ktorí sú reálne dostupní v čase a môžu byť alokovaní pre danú činnosť, je vlastne jedným z najvýraznejších indikátorov kvality.
