Je veľmi náročné niečo plánovať v situácii, kedy nik nevie, ako sa bude situácia v zdravotníctve vyvíjať. Je to jednoducho nezdravé
S generálnym riaditeľom poisťovne Union Michalom Špaňárom sme sa rozprávali o aktuálnej situácii v zdravotníctve. V rozhovore prezradil, čo si myslí o prirovnaniach súkromných zdravotných poisťovní k parazitom, ako vníma dohodnutú zmluvu s lekárskymi odborármi, či ako vníma holandský akcionár Achmea zdravotníctvo na Slovensku.
Ako hodnotíte rok 2024 v zdravotníctve?
Kráľovná Alžbeta sa preslávila výrokom annus horribilis (hrozný rok, pozn. redakcie), ktorým zhodnotila negatívne udalosti za rok 1992. Mám dojem, že by sme tento výrok mohli použiť aj pri hodnotení roku 2024 v zdravotníctve a najmä jeho záver. Ja osobne som nezaregistroval žiadne výrazné zmeny k lepšiemu, ale jednu obrovskú zmenu za druhou k horšiemu. Preto verím, že tento bude o niečo lepší.
Čo hodnotíte najhoršie?
Úplne jednoznačne vývoj dofinancovania deficitu. Konzistentne sme vykazovali hlbokú stratu, ktorá sa napokon potvrdila aj koncom roka. Nevôľa dofinancovať systém bola údajne podmienená tým, že sa neustále menili hospodárske výsledky ďalších zdravotných poisťovní. A tým pádom nám deficit zostal v rukách.
S akými hospodárskymi výsledkami ukončila zdravotná poisťovňa Union minulý rok?
S veľmi zlými. Bohužiaľ nemáme ešte schválenú uzávierku za rok 2024 a musíme počkať, až náš akcionár, Achmea, zverejní čísla. No pokiaľ sa nemýlim, tak to bol asi historicky najhorší výsledok, aký sme kedy mali.
Čo ovplyvnil tento hospodársky výsledok najviac? Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila v kladných číslach a rovnako aj Dôvera.
Kolegom môžeme asi len závidieť. Vnímali sme to, že vykazovali obrovské straty niekedy v auguste a napokon skončili s kladnými číslami. Union takto bohužiaľ nedopadol.
Dôvodov je mnoho. Začína to nešťastnou rozpočtovou vyhláškou, ktorá úkoluje zdravotné poisťovne, kam majú dávať peniaze. V praxi to znamená, že sme museli pridať financie v oblastiach, ktoré naši poistenci reálne nevyužívajú a inde sme mali umelo financie ubrať. Čo ale nie je možné, pretože zmluvy sú uzavreté a nemôžeme partnerom vyplatiť menej zdrojov.
K plánovaným úsporám, samozrejme, opäť nedošlo. A v oblastiach, ktoré bohužiaľ skutočne nie sme schopní ovplyvniť, ako sú napríklad aj lieky, nám náklady stúpli výrazne viac, než sme predpokladali. Keď to celé dáme dohromady, výsledky nám ukážu jednoducho stratu. My v Unione máme rozpočet na správu poistného kmeňa, teda rozpočet na výdavky zdravotnej poisťovne ako takej, a nie na zdravotnú starostlivosť veľmi natesno. A tu úspory nie sú reálne. A naviac, aj keby sme šetrili v maximálne možnej miere, stratu by sme touto cestou nikdy nedohnali.
Došlo koncom roka k dofinancovaniu sektora?
Nešlo o klasické dofinancovanie, iba o účtovné operácie. Ale tie financie nám k lepšiemu hospodárskemu výsledku výrazne nepomohli. Samozrejme nás to mrzí, pretože to nie je dobrá správa. Vôbec nie je príjemné byť v strate. Pre nás sú jedinou alternatívou systémové zmeny.
Ako sa k tomuto výsledku stavia váš akcionár? A vôbec k celej situácii v zdravotníctve na Slovensku?
Samozrejme, pre tak veľkú firmu, akou je Achmea, ktorá má obrat okolo 20 miliárd eur ročne, je Union iba malá súčasť. No ale ako pre akúkoľvek firmu, aj pre ňu platí, že už nesplniť finančno-obchodný plán je problém – a strata je o to väčší problém. Achmea to vníma rovnako. To, že náš akcionár bol donútený zvyknúť si na podmienky slovenského zdravotníctva ešte neznamená, že je ochotný znášať straty.
My sme samozrejme našich akcionárov priebežne detailne informovali o výsledkoch, takže to pre nich aspoň nebolo prekvapením. Môžem však povedať, že sú veľmi rozčarovaní z výsledku a situácia je krajne nepríjemná. Strata za minulý rok je značná a s akcionárom prebiehajú diskusie, ako situáciu v budúcnosti zásadne zmeniť. Dookola opakujeme, že je potrebné zreformovať systém verejného zdravotného poistenia. A súčasne nemôžeme žiť v predstave, že zdravotníctvo je zadarmo – bohužiaľ, zadarmo je iba socialistické zdravotníctvo a také nechceme. Systém na Slovensku nie je dlhodobo udržateľný. A zo strany štátu potrebujeme uistenie, že skutočne chce udržať systém konkurencie medzi zdravotnými poisťovňami, pretože tá nepredvídateľnosť a výkyvy sú značné. Náš akcionár ani nie je akciovou spoločnosťou, a tak nemáme potrebu maximalizovať náš zisk – Achmea je vzájomná spoločnosť. To znamená, že patrí jej klientom. A holandskí klienti naozaj nie sú pripravení na to, aby dotovali slovenské zdravotníctvo.
V poslednom období sa zmenila legislatíva k tvorbe technických rezerv. Ovplyvnilo to účtovníctvo Unionu?
Tým, že máme komerčnú poisťovňu, máme aj solídnu prax s tvorbou rezerv. Minulý rok sa na poslednú chvíľu uvoľnili predpisy, aby to náhodou niekoho nevystrelilo do katastrofálnej straty. Lenže táto zmena sanovala minulý rok. Ak by sme ale všetky rezervy zdravotných poisťovní rozpustili, tak by to znamenalo, že by nemali financie na plánované zákroky, ktoré istotne prídu. U nás k žiadnej veľkej zmene ale nedošlo, pretože tie rezervy, ktoré máme, primerane musíme držať tak, aby sme našim poistencom mohli zaplatiť zdravotnú starostlivosť a rovnako to vníma aj náš vysoko kvalifikovaný a nezávislý audítor.
Je to ako keby ste si vzali úver. Samozrejme si istým spôsobom vylepšíte ekonomickú situáciu, lenže v budúcnosti to budete musieť tak či tak zaplatiť.
Dokedy je Achmea ochotná tolerovať situáciu na Slovensku?
Holanďania nie sú zvyknutí na takéto výkyvy a neistotu. V holandskom svete je absolútne zvláštne, ak má niečo seriózne fungovať, a súbežne vykazuje stratu. Trpí tým aj celý systém na Slovensku. Je veľmi ťažké niečo plánovať a nik nemá istotu, ako sa situácia bude vyvíjať. Je to jednoducho nezdravé.
Koncom minulého roka sa opäť do centra pozornosti dostali súkromné zdravotné poisťovne a celkovo súkromný sektor. Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský v prejavoch tvrdil, že súkromné zdravotné poisťovne ťažia zo slovenského zdravotníctva. Kedy naposledy dosiahol Union zisk a v akej výške?
Zisk sme dosiahli naposledy v roku 2023, a to necelé tri milióny eur (2,977 milióna eur). Teda ani zďaleka nie jedno percento, ktoré je aktuálne zastropované legislatívou. A vzhľadom k volatilite a riziku je namieste otázka, či to má zmysel.
Vnímame znepokojenie i iniciatívy Lekárskeho odborového združenia, no v poslednej dobe nás mrzí, že okolo diskusií vznikla akási hostilná atmosféra. Vždy sme lekárov vnímali ako kľúčových spojencov a mrzí nás, že sa hľadajú nepriatelia tam, kde nie sú. Možno odborári veria, že všetko bude najlepšie fungovať, keď bude zdravotníctvo riadiť štát na čele s ľuďmi s „čistým srdcom“. Ja viem s čistým srdcom i čistou mysľou potvrdiť, že sa stačí pozrieť na príklad NHS vo Veľkej Británii. To je ukážkový systém, ako sa v bohatom štáte centrálne riadené zdravotníctvo rozpadáva ľuďom pred očami a pritom je to každý rok výrazne drahšie.
Som presvedčený, že vnášame do systému hodnotu, že robíme svoju prácu poctivo. Naši klienti nás hodnotia extrémne pozitívne. Ale my jednoducho nemôžeme systém dotovať, nemáme na to peniaze. Dnes je, žiaľ, mentalita ľudí v rozhodujúcich pozíciách nastavená tak, že každé euro zisku je zlé. Z toho plynie, že správne je podnikanie so stratou. Lenže s takto nastavenou mentalitou nemá podnikanie absolútne žiaden zmysel a chýba tu motivácia vylepšovať svoje služby. Pre nás sú poistenci zákazníkmi a snažíme sa robiť maximum pre ich spokojnosť a zdravie. Mrzí ma, ak to mnoho ľudí nevníma a dokonca ani nevie, čo vlastne zdravotná poisťovňa robí.
Vo verejnej diskusii sa objavilo prirovnanie súkromných zdravotných poisťovní k parazitom.
Áno, a to nás veľmi mrzí, lebo to je prejav hlbokého nepochopenia pridanej hodnoty zdravotných poisťovní a v konečnom dôsledku aj základných ekonomických pravidiel celého systému. Kto niečo také hovorí, by si mal uvedomiť, že ak v systéme nebude žiadna konkurencia, subjekty nebudú motivované k efektivite, k vylepšovaniu všetkých procesov a znižovaniu nákladov. A tiež k tomu, aby klientom dali niečo naviac a nebudú sa snažiť zlepšiť celý systém. Takže výsledok by bol, že celé zdravotníctvo bude veľmi ťažkopádne, pomerovo drahé, veľmi neefektívne, a vonkoncom nie inovatívne. To sa volá socializmus a to už sme si mohli vyskúšať celkom dlho.
Akú pridanú hodnotu v systéme prináša Union?
Ja si myslím, že zásadnú. Veľmi systematicky motivujeme poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k efektivite a dohadujeme pre poistencov najlepšie možné podmienky. Dávame dôraz a kontrolujeme aj kvalitu, nielen cenu. Myslím si, že špeciálne Union prináša aj značné know-how z rovnakého segmentu z Holandska a rovnako prinášame hlboké presvedčenie, že zdravotníctvo by nemala byť zlatá baňa, takže ani naša ambícia a zisky nikdy neboli na prvom mieste. Ak by to tak bolo, Union by už na slovenskom trhu nebol. V neposlednom rade prinášame do systému transparentnosť. A samozrejme, vytvárame prirodzený tlak na konkurenciu, čo je zásadná pridaná hodnota systému viacerých poisťovní.
Pre nás je však najväčšou odmenou spokojnosť našich zákazníkov. Skutočne si myslím, že prinášame krásne výsledky z hľadiska liečby a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, keďže napriek tomu, že sme najmenšia poisťovňa, naši klienti majú k dispozícii najširšiu zmluvnú sieť poskytovateľov. To, myslím, hovorí za všetko.
Prebiehajú diskusie s ministerstvom zdravotníctva o tom, koľko bude stáť dohoda s Lekárskym odborovým združením?
O žiadnych zatiaľ nevieme. Možno niekde nejaké prebiehajú, ale nás k nim nepozval nikto. Občas sa nám dostane do ruky nejaký návrh programovej vyhlášky, ktorá nás vždy vystraší. No neviem o tom, že by sa tým niekto seriózne zaoberal a už vôbec neviem o tom, že by bola nejaká dohoda o krytí tohto nárastu, ktorý tu s určitosťou nastane.
Jedna vec je dohodnutá zmluva s LOZ, čo ma však mrzí je to, že absolútne nikto nespomína sekundárne dopady týchto zmien a nijako nezvyšuje výkonnosť v zdravotníctve, práve naopak. Je jasné, že pokiaľ sa zvýšia platy v ústavných zariadeniach, rovnaké finančné ohodnotenie budú požadovať aj ambulantní lekári. Jednoducho to vytvorí zásadnú nerovnováhu a obrovský tlak na ambulantný sektor. Sekundárne to ovplyvní ešte ďalšie profesie a ten dopad bude obrovský.
Mali ste z pozície súkromnej zdravotnej poisťovne možnosť vstupovať do rokovaní medzi ministerstvom a lekárskymi odborármi?
To by som ani nechcel. Boli sme pozvaní na niektoré rokovania, ktorých sme sa zúčastnili. Neviem presne, prečo sme tam boli, ale pozvanie sme prijali. Každopádne, zdravotné poisťovne by dokázali zdravotníctvom pohnúť, ale nemajú na to právomoc. A keďže nemáme právomoc, nemá zmysel, aby sme sa rokovaní zúčastnili. Keby nám dali kompetencie, tak si myslím, že by sa mnoho vecí zásadne posunulo k lepšiemu.
Ako prebiehajú diskusie ohľadom programovej vyhlášky?
Prebehlo už niekoľko rokovaní. Pred niekoľkými dňami sme dostali návrh, ktorý nás vôbec nepotešil, pretože pre nás vychádza opäť veľmi zle. Samozrejme, to neznamená, že to tak musí skončiť. Zatiaľ len s ľútosťou konštatujem, že čím viac sme v minulosti diskutovali o programovej vyhláške, tým horšie to dopadlo. Naša možnosť ovplyvniť ju je zjavne veľmi malá.
Osobne si myslím, že je vhodné vzniesť pripomienky k navrhovanej programovej vyhláške a vysvetliť ministerstvu, prečo si myslíme, že by navrhované zmeny boli lepšie.
Môže ambulantný sektor počítať tento rok s navýšením?
V súčasnosti na to reálne nemáme financie. Vo financovaní existuje takzvaný dobeh. Čo znamená, že to, čo sa navýši počas jedného roka, už ovplyvňuje ten nasledujúci rok, pretože tie zmluvy sú uzatvorené a bežia. My však reálne nemáme peniaze na akékoľvek navýšenie a rozumiem, že to ambulantnému sektoru veľmi vadí. Vôbec sa im nedivím. Po skúsenosti s minulým rokom, keď sme neistotu nechceli prenášať na poskytovateľov a počítali sme s tým, že k riadnemu dofinancovaniu predsa len dôjde a ponúkli sme im navýšenie, tento rok to jednoducho nebudeme môcť urobiť.
Zdravotné poisťovne sa teda minulý rok dohodli s ambulantným sektorom na navýšení s tým, že poisťovne predpokladali, že koncom roka štát dofinancuje zdravotníctvo, ako to bývalo po minulé roky?
Áno.
A tým, že k dofinancovaniu v dostatočnej výške nedošlo, ambulanciám nebudete schopní navýšiť platby v tomto roku.
Presne tak. My už jednoducho takéto straty neunesieme. Ja ambulantným lekárom plne rozumiem, majú celý rad legitímnych očakávaní, ale my jednoducho nemáme prostriedky. My nemôžeme uhrádzať viac, než sami máme na účte, to je neúprosná logika. Bohužiaľ, vyhláška ministerstva zdravotníctva nás núti do takej absurdnosti, že i v oblastiach, kde by sme mohli ušetriť, tak to urobiť nesmieme. Máme jasne definované minimum financií, ktoré musíme vynaložiť. Reálne by sme boli schopní dohodnúť si lepšie podmienky, no nemôžeme.
Osobne si myslím, že je lepšie mať robustnú ambulantnú sféru, aby sme ochorenia odchytili včas a pacienti nemuseli končiť v nemocniciach. No pokiaľ to štát takto nechce, zdravotné poisťovne musia politiku štátu rešpektovať – ale i to je potrebné urobiť nie šokovo naraz, ale postupne.
Hovoríme teda o tom, že z vášho pohľadu je cieľom štátu presunúť všetkých pacientov do nemocníc a utlačiť ten ambulantný systém?
Ja verím, že nie. Na Slovensku žiaľ jednoducho neriešime dlhodobé systémové záležitosti. Vrcholový manažment ministerstva a nemocníc sa striedajú takmer každý rok. Rovnako sa striedajú úradníci a za takýchto podmienok je ťažké očakávať dlhodobú koncepčnú prácu.
Aký predpokladáte, že bude tento rok v zdravotníctve?
Veľmi zlý, veľmi napätý, veľmi rozhádaný. Obávam sa, že príde aj na vypovedanie zmlúv a hystériu okolo toho, pretože ten tlak bude obrovský. Domnievam sa, že sa budú naďalej zvyšovať poplatky u lekárov. Síce nemajú žiadnu oporu v zákone, ale stali sa bežnou súčasťou fungovania. Obávam sa, že ten rok bude veľmi ťažký.
Minulé roky ste počítali s dofinancovaním koncom roka, budete s tým počítať aj tento rok?
Neviem si predstaviť, že by to išlo bez neho, pretože to napätie bude obrovské a veľmi jednoducho sa preklenie na politický problém. Ja si myslím, že ani nie je veľa možností, ako to zvládnuť bez dofinancovania.
