U vysoko rizikových pacientov stačia na vznik prvých poškodení kože už dve hodiny nepretržitého tlaku
Napriek pokroku modernej medicíny zostáva výskyt dekubitov v nemocniciach a domácej starostlivosti dlhodobo stabilný. Regionálne rozdiely sú pritom výrazné. Dekubity, ľudovo nazývané preležaniny, patria medzi najčastejšie komplikácie u pacientov s obmedzenou pohyblivosťou. Nejde len o kozmetický alebo lokálny problém kože, ich výskyt sa dnes považuje za jeden z indikátorov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Spája sa so zvýšenou chorobnosťou, predĺženou dĺžkou hospitalizácie a výrazne vyššími nákladmi na liečbu.
U vysoko rizikových pacientov stačia na vznik prvých poškodení kože už dve hodiny nepretržitého tlaku. To kladie enormný dôraz na dôslednú a najmä včasnú prevenciu v nemocnici, v zariadení dlhodobej starostlivosti aj v domácom prostredí.
V Európskej únii sa bodová prevalencia dekubitov v nemocniciach pohybuje medzi 4,6 percenta a 27,2 percenta, s mediánovou hodnotou približne 10,8 percenta. Túto variabilitu ovplyvňuje najmä úroveň prevencie a kvalita starostlivosti v jednotlivých krajinách a zariadeniach.
Nová analýza Inštitútu zdravotných analýz (IZA) na ministerstve zdravotníctva, ktorú pripravili Veronika Rybanská a Anastasiia Shaparets, sa na túto problematiku pozrela optikou slovenských dát za obdobie 2013 až 2024 a priniesla komplexný obraz o tom, ako sa dekubity na Slovensku vykazujú, liečia a koľko stoja zdravotný systém.
Ako preležaniny vznikajú a ako sa klasifikujú
Z klinického hľadiska ide o lokalizované poškodenie kože a podkožných tkanív spôsobené dlhodobým tlakom alebo pôsobením šmykových síl. Novšie odborné poznatky zdôrazňujú štyri kľúčové mechanizmy vzniku ischémiu, reperfúziu, zápalovú odpoveď a hlbokú deformáciu tkanív.
Osobitnú a čoraz významnejšiu kategóriu tvoria dekubity súvisiace so zdravotníckymi pomôckami, napríklad otlaky spôsobené kyslíkovými maskami. Tie dnes predstavujú približne 20 až 30 percent všetkých prípadov a odlišujú sa od klasických preležanín, ktoré vznikajú nad kostnými prominenciami.
Kto je najviac ohrozený
Riziko vzniku dekubitov nie je v populácii rozložené rovnomerne. Medzi hlavné rizikové faktory patrí dlhodobá imobilita, neurologické poškodenia, podvýživa, inkontinencia, pokročilý vek a komorbidity ako diabetes či kardiovaskulárne ochorenia. Dôležitú úlohu zohrávajú aj faktory prostredia ako nevhodné lôžko alebo nedostatočná starostlivosť o pokožku.
Demografická analýza európskych dát ukazuje výrazné rozdiely medzi skupinami pacientov.
Takmer tretina prípadov, približne 35 percent, zostáva neodhalená pre nepoužívanie štandardizovaných hodnotiacich nástrojov, akými sú Bradenova škála (hodnota ≤ 18 signalizuje vysoké riziko) alebo nástroj PUSH. Miera podhodnocovania výskytu je pritom najvyššia práve vo východnej časti Európskej únie.
Čo hovoria slovenské dáta
Pacienti s dekubitmi boli identifikovaní na základe diagnózy L89 podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Metodika zohľadňovala tak nové (incidentné) prípady, ako aj celkovú prevalenciu, pričom pre presnejšie medzinárodné porovnanie boli hodnoty aj vekovo štandardizované.
Od roku 2022 sa prevalencia dekubitov na Slovensku pohybuje v rozmedzí 11 až 12-tisíc osôb, incidencia zostáva stabilná na úrovni 6 až 7-tisíc nových prípadov ročne. Celoslovenský priemer vekovo štandardizovanej incidencie (priemer rokov 2023 – 2024) dosahuje 183 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, prevalencia potom 292 prípadov na 100-tisíc obyvateľov.
Regionálne rozdiely sú výrazné. Vyššiu incidenciu ako celoštátny priemer vykazujú napríklad okresy Senica a Kežmarok, zatiaľ čo najnižšie hodnoty má okres Banská Štiavnica. Pri prevalencii dominujú okresy Medzilaborce, Veľký Krtíš a Lučenec, najnižšie hodnoty naopak zostávajú v okresoch Banská Štiavnica a Spišská Nová Ves.
Ťažisko starostlivosti sa presúva
Jedným z najvýraznejších trendov je rastúci význam domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Počet návštev sestier ambulantnej domácej ošetrovateľskej služby (ADOS) a komunitných sestier sa na Slovensku zvýšil zo 372-tisíc prípadov v roku 2015 na 585-tisíc v roku 2024. Návštevy v rámci ADOS pritom tvorili takmer 90 percent zo všetkých evidovaných návštev.
Zaujímavé je, že v prepočte na jedného pacienta majú relatívne najviac návštev mladší pacienti vo veku 40 až 44 rokov (81 návštev na osobu), zatiaľ čo v najvyššej vekovej kategórii 85+ rokov je to len 48 návštev na pacienta, hoci celkový objem starostlivosti v tejto skupine je najvyšší.
Menej liekov, viac pomôcok
Výrazná zmena nastala aj v manažmente liečby. Kým ročný počet predpísaných liekov na liečbu dekubitov sa v sledovanom období skôr znižoval (z 16 357 v roku 2015 na 12 392 v roku 2024), počet predpísaných zdravotníckych pomôcok vzrástol zo 748-tisíc kusov v roku 2015 na takmer dva milióny kusov v roku 2024.
Tento posun je logický a v súlade s tým, ako dekubity vznikajú – primárne v dôsledku tlaku a šmykových síl. Kľúčovou terapeutickou stratégiou preto nie je farmakologická liečba, ale redistribúcia tlaku prostredníctvom podporných plôch (matrace, podložky, vankúše), pravidelného polohovania a lokálnej starostlivosti o ranu. Lieky majú skôr doplnkovú úlohu, najmä pri komplikáciách typu infekcie.
Najčastejšie predpisovanou liekovou skupinou boli chemoterapeutiká na rany na lokálne použitie, ktoré využívalo 1 494 pacientov. Medzi zdravotníckymi pomôckami dominovala kompresia sterilná/nesterilná, ktorú využívalo 4 727 pacientov, spolu s rôznymi roztokmi na výplach a čistenie rán a dezinfekčnými prípravkami.
Hospitalizácie a vykazovanie
Dekubity len zriedka tvoria samostatný dôvod hospitalizácie. Zvyčajne ide o komplikáciu iného ochorenia, prípadne indikátor nedostatočnej starostlivosti, hoci aj pri správnej starostlivosti môže u multimorbidných pacientov vzniknúť ako neodvratná komplikácia.
Analýza vykazovania dekubitov ako vedľajšej diagnózy priniesla znepokojujúce zistenie. Až 86 percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykazovalo menej ako jedno percento hospitalizácií s touto diagnózou u pacientov nad 50 rokov. To je výrazne nižšie číslo, ako je európsky priemer pohybujúci sa medzi 4,6 percenta a 27,2 percenta s mediánom približne 10,8 percenta. Len 38 poskytovateľov (3,1 percenta) vykázalo podiel 5 až 10 percent hospitalizácií s dekubitmi a len 10 poskytovateľov (0,8 percenta) prekročilo hranicu 10 percent.
Medzi poskytovateľmi s vyšším podielom hospitalizácií s dekubitmi prevládali oddelenia dlhodobo chorých (s priemernou dĺžkou hospitalizácie 18 dní), nasledované oddeleniami anestéziológie a intenzívnej medicíny, kde sa liečia ťažší a imobilní pacienti, a oddeleniami geriatrie.
Náklady rastú rýchlejšie
Ekonomický rozmer problému je markantný. Celkové náklady na liečbu dekubitov na Slovensku vzrástli z 8,23 milióna eur v roku 2015 na 25,11 milióna eur v roku 2024, čo je nárast o 205 percent. Najvýraznejší nárast zaznamenali náklady na zdravotnícke pomôcky (z 3,69 milióna eur na 13,85 milióna eur teda) a náklady na domácu ošetrovateľskú starostlivosť ADOS (z 3,82 milióna eur na 10,12 milióna eur). Náklady na ambulantnú starostlivosť, hospitalizácie a lieky zostali podstatne nižšie a v roku 2024 dosiahli 968-tisíc eur, 83-tisíc eur a 91-tisíc eur.
Pri prepočte na jedného pacienta boli najvyššie hodnoty zaznamenané pri hospitalizáciách. Nárast z 1 223 eur v roku 2015 na 4 131 eur v roku 2024. Náklady na zdravotnícke pomôcky na pacienta vzrástli o 202 percent (z 403 eur na 1 219 eur), úhrady za ADOS o 86 percent. Celkovo bolo v roku 2024 na liečbu dekubitov vynaložených vyše 25 miliónov eur, čo predstavuje približne 0,3 percenta z celkového rozpočtu na zdravotníctvo.
Podľa odhadov OECD pritom môže dôsledná investícia do preventívnych opatrení a efektívneho manažmentu znížiť celkové náklady na liečbu dekubitov až o 20 až 30 percent.
Ako sa dekubity liečia
Liečba dekubitov si vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov a vždy sa prispôsobuje štádiu, v akom sa rana nachádza. Základom je zníženie tlaku na ohrozené miesta. Pri miernejších formách sa využívajú moderné krytia, ktoré ranu chránia a udržiavajú vhodné prostredie na hojenie, pričom v porovnaní s klasickou gázou umožňujú rýchlejšie hojenie s menším rizikom komplikácií. Pri hlbšom poškodení je liečba náročnejšia a často zahŕňa odstránenie odumretého tkaniva, špeciálne prístroje na uzatváranie rán alebo aplikáciu náhrad kože. Dôležitou súčasťou liečby je aj celková podpora organizmu – dostatočný príjem bielkovín a špecifických živín pomáha telu rýchlejšie obnovovať poškodené tkanivo.
Starostlivosť o pokožku a prevencia dekubitov výrazne závisí aj od vonkajších podmienok. Nadmerná vlhkosť kože pri inkontinencii riziko výrazne zvyšuje, rovnako ako extrémne teploty. Počas horúčav v EÚ v roku 2022 sa počet prípadov zvýšil približne o pätinu, najmä v dôsledku nadmerného potenia a zadržiavania vlhkosti na pokožke. Zvýšený výskyt dekubitov v komunitných a sociálnych zariadeniach zaznamenali aj po obdobiach intenzívnej hospitalizácie, napríklad počas pandémie covidu.
Perspektívne smery zahŕňajú nositeľné senzory sledujúce pohyb pacienta a upozorňujúce na potrebu jeho presunu, výskum biomarkerov schopných predpovedať vznik dekubitov ešte pred objavením sa viditeľných príznakov, ako aj dôraz na dostupnosť starostlivosti pre všetky skupiny obyvateľstva vrátane starších migrantov, u ktorých je riziko vyššie.
Z hľadiska udržateľnosti pomáhajú opakovane použiteľné krytia rán znížiť množstvo odpadu až o 70 percent a využívanie telemedicíny môže podľa dostupných údajov zredukovať počet opätovných hospitalizácií o štvrtinu.
Ako to riešia v krajinách EÚ
Európsky rámec cez program EU4Health (5,3 miliardy eur, obdobie 2021 až 2027) podporuje 22 odporúčacích balíkov Európskeho poradného panelu pre preležaniny (EPUAP), ktoré sa postupne harmonizujú do národných stratégií členských štátov. Príklady konkrétnych politík:
• Spojené kráľovstvo – program STOP! 2.0 zaviedol povinné audity rizika v reálnom čase pomocou aplikácií založených na Bradenovej škále a používanie silikónových antidekubitných matracov, čo prispelo k poklesu incidencie o 18 percent.
• Nemecko – systém úhrad DRG zahŕňa financovanie preventívnych balíkov (polohovanie každé dve hodiny, nutričný skríning), čo v období 2020 až 2024 viedlo k 25 percentnému poklesu dekubitov získaných počas hospitalizácie.
• Švédsko a Fínsko – vďaka národným ročným prieskumom prevalencie, 95-percentnej certifikácii zdravotníckeho personálu a štandardizovaným protokolom klesla prevalencia zo 14,6 percenta na 11,2 percenta (rok 2022).
• Francúzsko a Taliansko – financovanie telemonitoringu v domácej starostlivosti vrátane AI kamier na kontrolu dodržiavania polohovacích režimov, s cieľom dosiahnuť 30 percentné zníženie výskytu dekubitov do roku 2027.
• Východná EÚ (napríklad Poľsko) – programy odbornej prípravy financované z fondov EÚ sa zameriavajú na znižovanie nerovností v starostlivosti, keďže prevalencia v regióne dosahuje 19 percent oproti 12 percent v západnej Európe.
Odporúčania pre prax
Na základe zistení analýzy formulovali autorky odporúčania pre tri cieľové skupiny.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci by mali dôsledne vykazovať dekubity ako vedľajšiu diagnózu počas hospitalizácií, zaviesť systematické skríningové protokoly pri prijatí pacienta, využívať validované škály hodnotenia rizika (napríklad Bradenovu alebo Nortonovu škálu), zabezpečiť pravidelné školenia personálu a nastaviť multidisciplinárny prístup k starostlivosti o rizikových pacientov.
Sestry a ošetrovateľský personál by mali vykonávať pravidelné polohovanie imobilných pacientov minimálne každé dve až tri hodiny, monitorovať stav kože pri každom kontakte s pacientom, zabezpečiť adekvátnu hydratáciu a výživu, používať antidekubitné pomôcky u rizikových pacientov a dôsledne dokumentovať preventívne opatrenia.
Pacienti a ich rodiny zohrávajú v prevencii tiež kľúčovú úlohu, a to aktívnym zapájaním sa do preventívnych opatrení, pravidelnou kontrolou rizikových oblastí kože (krížová kosť, päty, lakte), zabezpečením dostatočnej hydratácie a výživy, používaním antidekubitných pomôcok podľa odporúčania lekára a včasným kontaktovaním zdravotníckeho pracovníka pri prvých príznakoch.
Klinický aj ekonomický problém
Dekubity sú dlhodobo pretrvávajúcim zdravotníckym problémom, ktorého charakter sa mení skôr v štruktúre poskytovanej starostlivosti než v samotnej epidemiológii. Stabilné hodnoty incidencie a prevalencie napriek pokroku v medicíne poukazujú na limity súčasných preventívnych a manažmentových stratégií, najmä v kontexte starnúcej a polymorbidnej populácie.
Zistené regionálne rozdiely naznačujú, že ide nielen o medicínsku otázku, ale aj o odraz nerovnomernej dostupnosti a organizácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, čo otvára priestor pre cielené intervencie, štandardizáciu postupov a zdieľanie dobrej praxe medzi regiónmi. Diskrepancia medzi vykazovaním dekubitov v hospitalizačných dátach a európskymi referenčnými hodnotami zasa naznačuje problém v evidencii, ktorý môže viesť k podhodnoteniu skutočnej záťaže systému.
Ekonomické dáta pritom jasne ukazujú, že ide aj o finančný problém s vysokou návratnosťou investícií do prevencie. Bez systematického prístupu k včasnej identifikácii rizikových pacientov, štandardizovaných postupov a lepšej integrácie zdravotnej a sociálnej starostlivosti bude záťaž na systém naďalej narastať.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
