Lekárska komora opäť otvorila tému auditu nemocníc
Slovenská lekárska komora (SLK) by uvítala nový audit nemocníc, ktorý by umožnil lepšie porovnať jednotlivé zariadenia a identifikovať ich najväčšie problémy. Ministerstvu zdravotníctva SR zároveň ponúka pomoc pri príprave jeho štruktúry a ukazovateľov.
Tohtoročný pilotný audit si objednalo ministerstvo zdravotníctva a vypracovala ho spoločnosť PwC. Zahŕňal päť zariadení vrátane Univerzitnej nemocnice Bratislava, troch fakultných nemocníc a Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Podľa viceprezidenta SLK MUDr. Róberta Vetráka však audit porovnával odlišné typy zdravotníckych zariadení, čo zamedzilo spoľahlivo posúdiť ich hospodárenie, personálne kapacity aj možnosti ďalšieho rozvoja.
„Pokiaľ chceme porovnávať zdravotnícke zariadenia, musíme porovnávať porovnateľné,“ zdôraznil viceprezident SLK. O tom, či sa uskutoční nový audit, musí podľa neho rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva. Ak sa preň rozhodne, komora je pripravená zapojiť sa do jeho prípravy.
Poslednému auditu chýbali jednotné údaje
Problémom pilotného auditu neboli podľa Róberta Vetráka len rozdiely medzi hodnotenými zariadeniami, ale aj chýbajúce údaje a nejednotný spôsob ich vykazovania. Komora očakávala, že dokument prinesie porovnateľné ekonomické údaje za všetky nemocnice vrátane príjmov od zdravotných poisťovní a platieb v hotovosti.
„Očakávali sme, že v audite budú uvedené ekonomické údaje všetkých nemocníc. To znamená, aké sú príjmy od poisťovní a aké sú príjmy napríklad z platieb v hotovosti,“ vysvetlil odborník.
Rozdiely sa podľa neho prejavili aj pri personálnych údajoch. Pri niektorých nemocniciach audit uvádzal počet lekárov, pri iných ich zastúpenie v percentách. Chýbali tiež informácie o kvalifikácii a vekovom zložení zdravotníckeho personálu. Bez jednotných údajov tak bolo náročnejšie posúdiť skutočné personálne potreby jednotlivých zariadení.
Veková štruktúra lekárov a zdravotných sestier pritom nie je dôležitá len pri hodnotení aktuálneho stavu nemocníc. Pomáha aj pri plánovaní budúcich personálnych kapacít. Ak má zariadenie vysoký podiel starších zdravotníkov, musí včas počítať s ich odchodom do dôchodku a zabezpečiť náhradu. Príprava lekára na získanie špecializácie totiž trvá niekoľko rokov.
„Keď viem, že vychovať lekára trvá desať rokov, aby bol špecialista, musím počítať s tým, že ak mi o desať rokov odíde z kliniky päť lekárov, už musím mať pripravených päť nových,“ vysvetlil MUDr. R. Vetrák. Včasné plánovanie náboru a vzdelávania zdravotníkov je podľa neho nevyhnutné na zachovanie kontinuity a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Audit podľa komory nezohľadnil limity financovania
Nedostatky auditu sa podľa SLK týkajú aj interpretácie ekonomických a prevádzkových ukazovateľov. Pilotný audit poukázal na rast nákladov na hospitalizácie bez zodpovedajúceho zvýšenia ich počtu. Jedným z možných vysvetlení je však podľa Róberta Vetráka spôsob financovania nemocníc.
Zdravotné poisťovne totiž nemocniciam stanovujú finančné limity, po prekročení ktorých nemusia ďalšie výkony uhradiť. Zvyšovanie počtu ošetrených pacientov tak môže pre nemocnicu znamenať aj dodatočné náklady, ktoré nepokryjú platby od poisťovní.
Audit poukázal aj na nízke využitie operačných sál. Počas ranných zmien mali byť vyťažené približne na 40 percent, po 15.00 h takmer vôbec. Podľa Róberta Vetráka však pri hodnotení ich využitia treba zohľadniť aj personálne a organizačné obmedzenia.
Príprava pacienta a operačnej sály či upratanie a príprava na ďalší zákrok si vyžadujú čas a podieľa sa na nich aj zdravotnícky personál. Nedostatok sestier preto môže ovplyvniť, koľko operácií nemocnica dokáže počas pracovnej zmeny reálne zabezpečiť.
Ak sa navyše operácia začne krátko pred koncom pracovnej zmeny, personál nemusí stihnúť všetky súvisiace úkony v riadnom pracovnom čase. Ich dokončenie si potom môže vyžadovať nadčasy, ktoré zvyšujú náklady nemocnice. Ak už zariadenie vyčerpalo dohodnutý finančný limit, zdravotná poisťovňa nemusí ďalšie výkony uhradiť.
Ďalším zistením auditu bol počet lôžok, ktorý mal takmer o 24 percent prevyšovať zákonom stanovený normatív. Podľa doktora Vetráka však samotný počet lôžok nevypovedá o tom, aké kapacity môže nemocnica skutočne využívať. Časť z nich totiž zostáva neobsadená pre nedostatok zdravotných sestier.
„Napríklad, keď má klinika sto postelí, lekárov máme na sto postelí a sestier máme len šesťdesiat, tak sa pacienti točia na tých 60 posteliach. Ale audit toto nezohľadňuje,“ uviedol odborník.
Pri hodnotení lôžkových kapacít je preto podľa neho potrebné zohľadniť aj personálne zabezpečenie. Až to ukáže, koľko lôžok môže nemocnica reálne prevádzkovať a využívať na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Na výsledky auditu reagovalo aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré predstavilo osem opatrení zameraných na finančnú disciplínu a plnenie záväzkov nemocníc. Patrí medzi ne napríklad kontrola dochádzky či zavedenie dochádzkových kariet. SLK však upozorňuje, že tieto kroky neriešia najvážnejšie problémy nemocníc. Väčšina zariadení navyše podobné nástroje kontroly už využíva.
Podľa komory by sa pozornosť v novom audite mala sústrediť predovšetkým na ekonomickú situáciu nemocníc a nedostatok zdravotníckeho personálu.
„Dochádzka určite nie je najväčší problém. Tým je ekonomická situácia nemocníc a nedostatok personálu, najmä sestier,“ dodal viceprezident SLK Róbert Vetrák.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
