Rozdiel nevytvára pacient, ale kategória nemocnice
V najbližších týždňoch sa rozhodne o nových základných sadzbách, ktoré ovplyvnia financovanie slovenských nemocníc v roku 2027. Riadiaci výbor pre úhradové mechanizmy a reguláciu cien pri Ministerstve zdravotníctva SR ich musí zverejniť do 30. novembra 2026.
Od 1. januára 2027 potom budú nové sadzby platiť pre všetky nemocnice, ktoré dostávajú úhrady za hospitalizovaných pacientov prostredníctvom systému DRG. Ten zaraďuje hospitalizačné prípady do skupín podľa ich klinickej a nákladovej podobnosti. V roku 2026 doň patrí väčšina slovenských nemocníc.
Základná sadzba priamo ovplyvňuje výšku úhrady za hospitalizáciu. Zdravotná poisťovňa ňou násobí nákladovú náročnosť konkrétneho prípadu. Problémom je, že základné sadzby sa líšia podľa typu nemocnice. Zariadenia tak môžu za porovnateľnú zdravotnú starostlivosť dostať rozdielne úhrady.
Ako sa vypočítava úhrada za pacienta
Výška základnej úhrady za pacienta v systéme DRG sa odvíja od dvoch základných veličín – relatívnej váhy a základnej sadzby. K výslednej sume sa môžu pripočítať aj takzvané pripočítateľné položky, napríklad vybrané drahé lieky, transfúzie či špeciálny zdravotnícky materiál podľa príslušného katalógu.
Relatívna váha vyjadruje nákladovú náročnosť zdravotnej starostlivosti o pacienta v porovnaní s priemerom. Určuje ju DRG skupina, do ktorej sa pacient zaradí podľa diagnózy, poskytnutých výkonov a komplikácií. Pacienti zaradení do rovnakej skupiny majú pritom rovnakú relatívnu váhu bez ohľadu na to, v ktorej nemocnici sa liečia.
Druhou veličinou je základná sadzba, ktorá určuje cenu v eurách za prípad s priemernou nákladovou náročnosťou. Vynásobením relatívnej váhy základnou sadzbou sa vypočíta základná úhrada za pacienta. Ak sú súčasťou liečby aj oprávnené pripočítateľné položky, ich cena sa k tejto sume pripočíta.
Zatiaľ čo relatívna váha vyjadruje nákladovú náročnosť hospitalizačného prípadu, základná sadzba určuje sumu v eurách pripadajúcu na prípad s priemernou nákladovou náročnosťou. Keďže sa základné sadzby líšia podľa kategórie nemocnice, za porovnateľné prípady s rovnakou relatívnou váhou môžu nemocnice dostať rozdielne úhrady.
Za rovnakú relatívnu váhu môžu nemocnice dostať rozdielne úhrady
Celoslovenská priemerná základná sadzba na rok 2026 je 3 848 eur. Pri jej stanovení sa vychádzalo z disponibilných zdrojov na úhrady v systéme DRG vo výške 3,135 miliardy eur a z očakávanej produkcie 816 729 efektívnych relatívnych váh.
Pre jednotlivé skupiny nemocníc sú však stanovené odlišné základné sadzby. Nemocnice skupiny A majú sadzbu 4 222 eur, skupiny B 3 829 eur a skupín C a D 3 430 eur.
Rozdiel medzi sadzbou nemocníc skupiny A a sadzbou nemocníc skupín C a D je 792 eur, čo predstavuje približne 23,1 percenta zo sadzby skupín C a D. Neznamená to však, že úhrada za každý hospitalizačný prípad bude o rovnakú sumu vyššia. Ako sme už spomínali v texte vyššie, výsledná základná úhrada závisí aj od relatívnej váhy prípadu a môže sa zvýšiť o pripočítateľné položky.
Na rozdiely v sadzbách nemocníc upozorňuje aj generálny riaditeľ Penta Hospitals Radoslav Čuha. Regionálne nemocnice patria z pohľadu Optimalizácie siete nemocníc (OSN) do prvej alebo druhej úrovne, zatiaľ čo v klasifikácii DRG ide o nemocnice kategórie C alebo D.
„Na rozdiely v základných sadzbách naozaj nie je logický dôvod. Klasifikačný systém DRG má odmeňovať výkon: čím drahšia liečba, tým vyššia úhrada. Nákladovú náročnosť liečby pacienta však už zohľadňuje relatívna váha. Vyššia základná sadzba pre vybrané nemocnice preto nie je kompenzáciou náročnosti liečby, ale kompenzáciou za kategóriu nemocnice,“ vysvetlil Radoslav Čuha.
Podľa generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne Dôvera Martina Kultána by sa rozdiely v úhradách mali odvíjať predovšetkým od kvality poskytnutej starostlivosti, nie od toho, v ktorej nemocnici sa pacient lieči. „Hlavné by malo byť, či je výkon zvládnutý kvalitne a bez komplikácií,“ doplnil M. Kultán.
Pôvodný cieľ DRG naráža na rozdiely vo financovaní nemocníc
Jedným z pôvodných cieľov systému DRG bolo postupné zbližovanie základných sadzieb medzi skupinami nemocníc. Takzvaná konvergencia sadzieb mala viesť k tomu, aby nemocnice dostávali za porovnateľné hospitalizačné prípady porovnateľnejšie úhrady bez ohľadu na svoje zaradenie do skupiny.
Podľa Radoslava Čuhu však spravodlivé porovnávanie financovania nemocníc komplikuje spôsob, akým sa doň premietajú dodatočné zdroje. Vo svojom článku upozornil na 191 miliónov eur určených štátnym nemocniciam, ktoré podľa neho neboli zahrnuté do základného porovnania úhrad a nákladov. Tvrdí, že po započítaní týchto peňazí sa obraz o miere pokrytia nákladov nemocníc výrazne mení.
Štátne nemocnice tak podľa neho vykazovali nižšie náklady na jeden hospitalizačný prípad, než aké v skutočnosti vynakladali. To podľa neho skreslilo podklady potrebné na výpočet jednotnej celonárodnej sadzby. Upozorňuje tiež na kvalitu údajov, z ktorých sa sadzby vypočítavajú. Na ich spravodlivé zbližovanie sú podľa neho potrebné spoľahlivé a dostatočne presné dáta o skutočných nákladoch na liečbu pacientov v rôznych typoch nemocníc.
Radoslav Čuha upozornil v článku aj na paradox, keď systém namiesto podpory efektivity môže znevýhodňovať nemocnice, ktoré hospodária úspornejšie. Systém DRG mal pritom nemocniciam umožniť, aby im pri efektívnejšej liečbe pacienta zostal rozdiel medzi úhradou a skutočnými nákladmi. Namiesto toho bol neskôr označovaný za „neprimeraný zisk“.
Vývoj základných sadzieb ukazuje, že zbližovanie medzi skupinami nemocníc, ku ktorému dochádzalo do roku 2022, sa v ďalších rokoch obrátilo. Kým v roku 2025 bol rozdiel medzi sadzbou univerzitných nemocníc (3 398 eur) a regionálnych nemocníc skupiny D (2 963 eur) 14,7 percenta, v roku 2026 vzrástol na 23,1 percenta. Sadzba univerzitných nemocníc dosiahla 4 222 eur, zatiaľ čo regionálne nemocnice skupiny D mali sadzbu 3 430 eur.
Dlhodobým cieľom by podľa odborníkov malo byť zavedenie jednej celoslovenskej základnej sadzby pre všetky nemocnice. Úhrada za konkrétny prípad by aj naďalej zohľadňovala nákladovú náročnosť liečby. Vybrané drahé lieky a zdravotnícky materiál by sa, rovnako ako dnes, hradili osobitne.
Jednotná sadzba by pritom neznamenala, že všetky nemocnice majú rovnaké náklady. Úhradový systém by mohol osobitne zohľadňovať napríklad výdavky na zabezpečenie nepretržitej dostupnosti zdravotnej starostlivosti v požadovanom rozsahu. Takéto náklady by však mali byť financované transparentne a na základe merateľných kritérií, napríklad prostredníctvom samostatnej paušálnej platby.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
