Vo verejnosti rezonuje, že nemocnice v portfóliu Agel sú najviac preplácané. No najčastejšie o tom hovoria ľudia, ktorí buď nie sú dôslední, alebo tomu nerozumejú, alebo klamú, myslí si profesor František Sabol
Štyri roky trvajúci spor medzi známym kardiochirurgom, prof. Františkom Sabolom a Východoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb sa uzavrel mimosúdnou dohodou. Ústav mu musel zaplatiť odškodné vo výške 60-tisíc eur a ospravedlniť sa. V rozhovore približuje, čo stálo za jeho žalobami, prečo napokon došlo k dohode a aké dôsledky mala celá kauza pre jeho profesijný i osobný život. Okrem uzavretia sporov hovorí aj o plánoch skupiny Agel v košickom klastri či súčasnom fungovaní Kardiocentra Agel a všeobecnej nemocnici v Košiciach-Šaci, ktoré riadi.
Vo verejnosti rezonuje téma urovnania vášho sporu s Východoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH). O čo presne išlo?
Už je to uzavretá záležitosť, ktorá sa ťahala štyri roky. Išlo o dva spory. Jeden sa týkal toho, že som uspel vo výberovom konaní na prednostu Kliniky srdcovej chirurgie, ktorú vypísal dekan Lekárskej fakulty v Košiciach. Ale nebol som vymenovaný zo strany vedenia ústavu. Druhý spor sa týkal článkov, ktoré boli zverejnené a týkali sa mojej osoby, pričom ich obsah a skutočnosti sa nezakladali na pravde. Obe strany sme opakovane rokovali s právnikmi aj na pôde Lekárskej fakulty, ako na „neutrálnom ihrisku“. Napokon sme sa s ústavom dohodli a následne obe strany splnili všetky podmienky dohody. Naša zmluva je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv.
Prečo ste neboli vymenovaný za prednostu?
Neviem a už sa to ani sa nedozvieme, pretože počas veľmi dlhého súdneho procesu neboli vypočutí žalovaní ani svedkovia. To nie je otázka na mňa.
O aké informácie v článkoch išlo v prípade druhého sporu?
V čase, keď ma bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí odvolal, boli publikované viaceré články najmä v bulvárnych plátkoch, ktoré sa nezakladali na pravde. Najmä o fungovaní ústavu, ale aj osobné invektívy smerom ku mne. Napríklad novinárka z bulvárneho denníka spochybnila moju kvalifikáciu, žiadala predloženie menovacieho dekrétu o tom, že som bol skutočne prezidentkou Zuzanou Čaputovou vymenovaný za profesora. To si viete na internete nájsť bleskovo. Vnímal som to ako obrovské znevažovanie mojej osoby, Lekárskej fakulty, Univerzity P. J. Šafárika, ministerstva školstva a aj samotnej pani prezidentky. Odoperoval som tisíce a tisíce pacientov a moje viaceré publikácie vyšli aj v zahraničí. A napokon sa moji najbližší v novinách dočítajú rôzne klamstvá a osočovanie. Nebolo to korektné. Ak niekto uverejní klamstvá, musí za to niesť zodpovednosť.
Je pre Vás odškodnenie vo výške 60-tisíc eur dostatočne satisfakčné?
Pre mňa je satisfakciou to, že ospravedlnenie podpísali všetci členovia predstavenstva ústavu. Čiastka bola za obidva spory a išlo o kompromisnú sumu z mojej strany.
Žiadali ste viac?
V oboch prípadoch som s mojim právnikom žiadal vyššie čiastky, ktoré boli odôvodnené a podložené faktami. Čiže toto vnímam ako veľký kompromis z našej strany.
Prečo tú čiastku musel zaplatiť VÚSCH? Boli tie články podnecované zo strany ústavu?
Toto by vyriešil súd. K vyneseniu rozsudku súdu však nedošlo. Niektorí ľudia však robili nekorektnú nadprácu. Napríklad pravdou bolo, že žiadnemu zamestnancovi som nedal zlatý padák. Mzdy odborníkov boli reálnou poistkou, aby sme si v ústave dokázali udržať kvalitných ľudí, ktorých je v špecializovaných medicínskych činnostiach nedostatok. Za 18 rokov počas môjho pôsobenia odišlo z ústavu veľmi, veľmi málo odborníkov, ústav prosperoval. Po mojom odchode odišlo do Šace 120 špičkových zamestnancov. To hovorí za všetko.
Prečo Vás bývalý minister Marek Krajči odvolal?
Na túto otázku neviem odpovedať. Videl som ho raz v živote, asi dve minúty na ministerstve zdravotníctva, kde som bol vtedy, keď ma odvolal, predvolaný k úplne inej veci, a to k investíciám ústavu, ktoré sme mali realizovať.
Ako ste vnímali odvolanie bez reálneho odôvodnenia?
Minister zdravotníctva na to má právo, pretože je 100 percentným akcionárom v štátnom ústave. A plne by som jeho rozhodnutie dať svojich nominantov do vedenia ústavu rešpektoval. Ale nemá právo špiniť nikoho meno, len preto, že je ministrom. Netuším, z akého dôvodu o mne pán Krajčí hovoril napríklad ako o malom cárovi, keď ma nikdy v živote nevidel, nestretol sa so mnou a nepočul odpočet mojej práce.
Po odchode z ústavu ste spolu s Agelom založili kardiocentrum. Ako vnímate súčasnú konkurenciu medzi kardiocentrom a VÚSCH-om? Sídlite v jednom meste, robíte viac menej rovnaké zákroky.
Keď vznikalo Kardiocentrum Agel, mnohí nám neverili a tvrdili, že sú zbytočné dva kardioústavy v jednom regióne. Po dvoch rokoch počty výkonov, produkcia, typy výkonov a čakacie lehoty ukázali, že náš región si vyžaduje dve kardiocentrá. Obidve nemocnice majú dostatok pacientov. A aj v Bratislave sa nachádzajú dva kardioústavy.
Odmietate teda argumenty, ktoré hovoria o tom, že pre príliš malú oblasť sú dve kardiocentrá zbytočné?
Naša spádová oblasť nie je tak malá, práve naopak. Pozrime sa na celkové štatistiky, na aké ochorenia umierajú slovenskí pacienti a v ktorých regiónoch. Čím viac intervenčných kardiologických centier na Slovensku budeme mať, tým to bude pre pacientov lepšie. A takisto si myslím, že jedno kardiochirurgické pracovisko by sa malo ešte otvoriť, na strednom Slovensku – vzhľadom na počet obyvateľov a na počty výkonov.
V súvislosti s kardiocentrom sa hovorilo o tom, že nemocnica bola neoprávnene zaradená do 4. úrovne nemocníc v rámci optimalizácie siete nemocníc, ešte počas pôsobenia ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej.
Od začiatku určitá skupina „expertov“ v zdravotníctve klamala o našom kardiocentre. My sme však všetky materiálno-technické a personálne požiadavky a podmienky splnili, čo sa prejavilo pri hlasovaní odbornej skupiny. S ministerkou Z. Dolinkovou som sa stretol dvakrát v rámci odborných akcií.
Nezavážili pri zaradení nemocnice do vyššej kategórie medializované informácie, podľa ktorých má mať skupina Agel blízko k strane Hlas-SD?
Ako by to mohlo zavážiť, ak o zaradení nemocníc rozhoduje komisia zložená zo zástupcov poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstva zdravotníctva SR, pacientov, štátnych a neštátnych nemocníc a zástupcov samosprávnych krajov? Sú stanovené jasné pravidlá, na základe ktorých rozhoduje nezávislá komisia. My sme všetky potrebné podmienky splnili. Nerozumiem Vašej otázke.
Ako sa aktuálne darí Kardiocentru Agel?
Na úvod pripomeniem, že Kardiocentrum ako súkromná nemocnica má príjmy pochádzajúce zo zdravotných poisťovní, máme zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami. Čiže to, že ide o súkromné zariadenie znamená, že je to typ vlastníckej štruktúry. Pacienti majú u nás poskytovanú bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Kardiocentrum v Košiciach-Šaci je unikát. Za svoju činnosť som pôsobil vo viacerých krajinách a toto kardiocentrum je unikátne v tom, že vzniklo na „zelenej lúke“ ako úplne nová nemocnica za veľmi krátky čas. V sieti nemocníc sme boli zaradení do štvrtej úrovne. Dokonca niektoré intervenčné metodiky sme zaviedli ako prví na svete. Pred dvomi rokmi vo februári sme vykonali prvú operáciu srdca. Podarilo sa nám vybudovať nemocnicu, kde poskytujeme špičkovú a komplexnú škálu výkonov, ktoré sa vykonávajú v kardiovaskulárnych ústavoch. Robíme všetky výkony, ktoré sa robia v štátnych špecializovaných kardiovaskulárnych ústavoch okrem transplantácie srdca a v niektorých z týchto výkonov a operácií sme jedineční a prví na Slovensku.
Ktoré napríklad?
Ide o intervenčné zákroky na chlopniach. Ďalej Kardiocentrum v Košiciach-Šaci je jediné na Slovensku, ktoré vykonáva robotické operácie srdca pomocou robota DaVinci. Aj dnes ráno ma kontaktovala zo západného Slovenska mama mladej ženy s vrodenou srdcovou chybou a riešil som termín operácie na september pomocou robota. Pacienti k nám prichádzajú z celého Slovenska, pretože robíme množstvo špičkových výkonov vďaka kolegom, ktorí so mnou v minulosti pracovali. V Kardiocentre ideme veľmi tvrdo po kvalite a nechceme byť iba unikátnym pracoviskom na Slovensku, ale unikátnym aj v rámci Európy a či sveta. Disponujeme najmodernejšou prístrojovou technikou. Či sú to angiografy, operačné sály, najmodernejší mimotelový obeh, či najmodernejšie fotónové CT. Aktuálne pracujeme na nákupe najmodernejšieho MR prístroja pre Nemocnicu Šaca.
Čo by ste chceli v rámci Kardiocentra dosiahnuť v budúcnosti?
Potrebujeme viac lôžok. Aj preto jediný akcionár spoločnosti Agel, plánuje veľkú investíciu do celého košického klastra. O tom však budeme ešte s určitosťou informovať. Náš „problém“ aktuálne je, že máme tak veľký dopyt po ambulantných výkonoch, diagnostike, liečbe a zákrokoch, že potrebujeme rozšíriť kapacitu lôžok v oboch nemocniciach a rozšíriť činnosť o nové medicínske odbory.
Z hľadiska kvality a odbornosti je to v poriadku, potrebujeme zvýšiť kvantitu výkonov, aby sme sa dostali na úroveň veľkých európskych kardiocentier, keďže po našich službách je obrovský záujem za tak krátku dobu. A pacienti nás vyhľadávajú. Máme relatívne dlhé čakacie lehoty aj napriek tomu, že v Košiciach pôsobí druhý, štátny kardioústav. Samozrejme, každý rok sa snažíme dávať si nové ciele a implementovať inovácie, ktoré sú na trhu dostupné. Preto tlačím mojich zamestnancov, aby na sebe pracovali a rozvíjali svoju medicínsku činnosť, aby odborne rástli. V nemocnici v Šaci aj v Kardiocentre vieme presne, čo plánujeme postaviť, zaviesť, na ktorom z oddelení a kliník, a k tomu prispôsobíme naše programy aj technológiu.
Spomenuli ste, že Agel chystá veľkú investíciu v košickom klastri. O čo presne ide?
Budeme stavať dva nové pavilóny v areáli nemocníc v Šaci. Zároveň budeme rekonštruovať a dobudovávať nemocnicu s poliklinikou v Kechneci, kde pribudne veľké množstvo lôžok pre oddelenie dlhodobo chorých a následnej komplexnej rehabilitácie, hlavne po našich výkonoch.
Budete mať dostatok personálu?
Spĺňame všetky potrebné normy a v súčasnosti máme v rámci kardiocentra dostatok personálu, takže sme schopní vykonávať všetky výkony. Samozrejme tým, že sa rozšíri počet lôžok, počet ambulancií, operačných sál, budeme potrebovať viac personálu. Pracujeme na tom, máme vytvorenú víziu na ďalšie tri až štyri roky. Veľmi ma teší, že o prácu v oboch našich nemocniciach je veľký záujem zo strany absolventov Lekárskej fakulty v Košiciach, aj stredných zdravotných škôl. Našou výhodou je, že naši zamestnanci sú veľmi mladí, atestovaní a mladí lekári tu majú možnosti na odborný rast. Veľký záujem o prácu v našich nemocniciach zo strany mladých lekárov je podmienený aj tým, že im ponúkame prácu v pokojnom prostredí, majú možnosť robiť dobrú medicínu, proste im ponúkame výhody po všetkých stránkach. Obidve nemocnice majú viaceré klinické pracoviská v spolupráci s Lekárskou fakultou.
Ako sa darí Kardiocentru a nemocnici v Košiciach-Šaci po ekonomickej stránke?
V súčasnosti rezonuje to, že nemocnice v portfóliu Agel sú preplatené. No najčastejšie o tom hovoria ľudia, ktorí buď nie sú dôslední, alebo tomu nerozumejú, alebo klamú. Ja budem hovoriť za dve nemocnice, ktoré riadim. Hovorí sa najmä o tom, že všeobecná nemocnica v Šaci je preplácaná. Dookola počúvame o tom, že vzhľadom na svoju produkciu ju zdravotné poisťovne platia viac, ako ostatné nemocnice. Ale nikto nehovorí už o tom, ako je financované naše Kardiocentrum. Že za minulý rok dostalo o milióny eur menej, než vyprodukovalo. Keď sa kričí A, zabúda sa povedať aj B. Niektorí ľudia nemajú proste hanbu.
Sú to ale závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Samozrejme, tie nebudeme spochybňovať. Ak jedna nemocnica dostáva viac, než by mala, tak tá druhá dostáva oveľa menej, ako reálne vyprodukuje. Pravdou aj faktom je, že napríklad úhrady zo strany súkromných zdravotných poisťovní sú nedostatočné v Kardiocentre. Máme väčší objem produkcie a robíme viac výkonov, než to čo máme zazmluvnené. Zhruba 53 percent poistencov máme zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Štátna VšZP nám platí výkony čisto iba na základe mechanizmu reálneho DRG. To znamená, že to, čo spravíme, máme uhradené v cene zdravotnej starostlivosti, ktorá je daná ministerstvom zdravotníctva. To, o čom sa roky hovorí na Slovensku, teda reálnom úhradovom mechanizme DRG, v Kardiocentre takto zo strany VŠZP fungujeme. To, že máme zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne nadštandardné platby a neobmedzené objemy financií je lžou. Sme veľmi radi, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nás platí iba na základe reálneho DRG, pretože máme možnosť dokázať, že sa to dá. Že vieme byť ziskoví aj na základe takýchto úhrad. Kto tomu neverí, nech sa príde presvedčiť.
Od začiatku roka 2025 som prevzal vedenie aj v Nemocnici Šaca. Za pol roka sa nám podarilo výrazne zvýšiť produkciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, sortiment výkonov, priniesť nových zdravotníkov vrátane špecialistov. Na valorizáciu platov sme dostali minimálne navýšenie od zdravotných poisťovní. Dokonca jedna zo súkromných zdravotných poisťovní nám peniaze ešte vzala. Záleží mi na tom, aby systém fungoval a na tom, aby mali nemocnice zaplatené adekvátne a racionálne všetko, čo poctivo vyrobia. Máme tu skvelých zamestnancov.
Rokovali ste so súkromnými zdravotnými poisťovňami o platbách výhradne na základe DRG?
Každá zo súkromných zdravotných poisťovní mení svoje zmluvy postupne. Tohtoročné zmluvy sú nastavené tak, že už iba časť produkcie je objemová. Systém paušálnych úhrad, tzv. „budgetov“, ktorý sa využíval predovšetkým počas pandémie covidu a nebol nastavený ideálne ešte stále na Slovensku doznieva. No je nevyhnutné začať nemocnice platiť podľa reálneho výkonu, nie paušálne.
Takže odmietate tvrdenia, podľa ktorých Všeobecná zdravotná poisťovňa prepláca nemocnice v skupine AGEL?
Ja viem odpovedať iba za dve nemocnice, ktoré riadim. Podľa dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je Nemocnica Šaca jednou z tých nemocníc, ktorej úhrady mali byť vyššie, než aká bola jej reálna produkcia. Ale opakovane dodávam, že za pol roka sme výrazne zvýšili produkciu nemocnice do objemu, čo sa odrazí v ďalších číslach a výstupoch.
Na druhej strane, nové Kardiocentrum, ktoré je špecializovanou nemocnicou, nedostáva adekvátne platby na základe produkcie. Čiže nie je pravda, že všetky nemocnice v skupine AGEL sú preplácané. Samozrejme hovorím iba o dvoch v Šaci, ktoré riadim. Ostatné nemocnice a ich úhrady nebudem komentovať, pretože nemám exaktné dáta o ich produkcii, ani o úhradách. Môžem za dve nemocnice deklarovať, že sme pripravení byť platení na základe reálneho DRG podľa produkcie.
Nemali by nemocnice ekonomické problémy, pokiaľ by prešli na platby iba na základe mechanizmu DRG?
Musia byť nastavené jasné pravidlá a pre všetkých. Už dnes viem, že Kardiocentrum s DRG systémom nemá vôbec žiaden problém. A Nemocnica Šaca jasne vchádza do tohto procesu. Základy máme nastavené dobre. Ideme veľmi tvrdo ako po kvalite, tak aj po produkcii. Naši zamestnanci sú efektívni. Máme špičkových lekárov, my totiž nie sme regionálnou nemocnicou. Sme nemocnicou s celoštátnou pôsobnosťou, pretože naši odborníci sú vyhľadávaní z každého kúta Slovenska a zahraničia, čomu sa veľmi teším.
Ako vnímate polarizáciu zariadení v zdravotníctve podľa vlastníckej štruktúry?
Ako som už spomenul, som na čele súkromných nemocníc, v ktorých nevyberáme od pacientov finančné prostriedky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zároveň si myslím, že pacientovi je úplne jedno, či ide do súkromnej alebo štátnej nemocnice. Pacient má svoju hierarchiu potrieb, ktoré potrebuje naplniť a od nemocnice očakáva, že vyrieši jeho zdravotný problém. Čo ho istotne zaujíma je, kedy sa dostane na zákrok, respektíve ako dlho bude čakať. Väčšina pacientov si ani neuvedomuje, akú odbornú zdravotnú starostlivosť dostáva, pretože prirodzene nie je v danej oblasti odborníkom. Zaujíma ho ako vyzerá izba, vybavenie, aká je strava a ako sa k nemu správa personál. Toto sú veci, ktoré pacient potrebuje a je mu úplne jedno, či je na nemocnici značka súkromnej spoločnosti alebo ide o štátnu nemocnicu.
Máte skúsenosti aj zo štátneho sektora, dlhé roky ste spôsobil v štátnom ústave. Keď hovoríme o výkonnosti nemocníc, aké máte skúsenosti s výkonnosťou v štátnom a súkromnom sektore?
Takmer 18 rokov som viedol štátne zdravotnícke zariadenie, ktoré bolo veľmi úspešné z hľadiska medicíny, tak aj z hľadiska hospodárskych výsledkov ako aj spokojnosti pacientov. Pred tým som ešte pôsobil ako námestník v univerzitnej nemocnici. Preto viem potvrdiť, že pacient nevníma rozdiel medzi súkromným a štátnym zariadením.
Ale je tu aj iná rovina pohľadu. Ja som človek, ktorý má rád spravodlivosť a pravidlá, korektné vzťahy. Sú štátne nemocnice, samozrejme okrem výnimiek, ktoré neplatia niektoré druhy odvodov, akoby to bola bežná vec. Lenže súkromné nemocnice si to nemôžu dovoliť.
Tretia vec, ktorá sa mi nepáči je, že vždy prichádza do štátnych nemocníc Veriteľ a vymaže obrovské dlhy štátnych nemocníc. A na to sa už vo verejnosti neupozorňuje. Na oddĺženie sú tiež vyčlenené peniaze zo štátneho rozpočtu, na ktorý sa skladáme všetci. Pre mňa osobne je nepochopiteľné aj to, že väčšinou manažment nemocnice, ktorý tieto dlhy vyrobí, vo vedení nemocníc aj po oddĺžení zostáva. Stále sme sa nedokázali posunúť ani v debate o transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Tolerujeme neprofesionálne riadenie zdravotníckych zariadení a ich obrovské dlhy akoby to bola normálna vec.
Pomohla by podľa Vás transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti?
Akciová spoločnosť má jasne nastavené pravidlá. Bol som veľmi nemilo prekvapený, že sa proti transformácií štátnych nemocníc strhla minulý rok tak obrovská kritika. Prečo? Akciové spoločnosti sa riadia Obchodným zákonníkom a fungujú ako iné akciové spoločnosti v štáte. Podotýkam štátne akciové spoločnosti. Účelom zdravotníckeho zariadenia nie je ani tak vyrábať vysoký zisk, ale už vôbec nie stratu, ale liečiť a poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ale určite hospodárne nakladať s verejnými prostriedkami. Pre mňa je to nepochopiteľné, že je súkromný sektor napádaný práve tými, ktorí si nehospodárne manažujú nemocnice.
Ich najčastejším argumentom je, že nie sú dostatočne financované.
Odporučil by som sa pozrieť, koľko percent z nákladov tvoria napríklad náklady na mzdy. Keď v našom Kardiocentre dávame na platy zhruba 45 percent nákladov a viaceré štátne nemocnice viac ako 90 percent, niekde musí byť problém. Buď sú v takom prípade slabo platení zdravotníci v súkromných nemocniciach alebo štátne nemocnice robia málo výkonov, alebo robia jednoduché výkony, alebo je tam veľká prezamestnanosť. Keď vidím počas svojich pracovných návštev, koľko chirurgov je napríklad na jednom oddelení v štátnej nemocnici, tak by ma skutočne zaujímalo, či každý z nich spraví minimálne 100 až 200 operácií ročne.
O tomto sa dlho v sektore hovorí, ale nerieši. Prečo je to tak?
Myslím si, že na Slovensku nie je veľa erudovaných ľudí, ktorí by dokázali manažovať nemocnice. Sú nemocnice, ktoré majú tisíce zamestnancov. To je ekvivalent obrovskej firmy. A to nie je úloha, ktorú by zvládol hociktorý politický nominant. Kým sa nový manažment pri zmene politickej garnitúry dostane do problematiky, pochopí chod nemocnice, jej slabé aj silné stránky, nový minister ho vymení. Takéto vedenie niekedy ani netuší, aké zmluvy podpisuje so zdravotnými poisťovňami, verte mi, že viem o čom hovorím. Potom sa sťažuje, že mu to nejako ekonomicky nevychádza.
Pritom ide o štandardné postupy, ktoré si ministri obhajujú tým, že potrebujú mať na strategických pozíciách ľudí, ktorým dôverujú.
Nemyslím si, že politika až v takej miere patrí do riadenia zdravotníctva. A už vôbec nie do fungovania nemocníc a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Na prvom mieste musí byť pacient. Denne operujem, viem o čom hovorím. Zároveň máme v posledných obdobiach skúsenosti s tým, že do pozícií v manažmente nemocníc prichádzajú ľudia, ktorí netušia do čoho vlastne idú. V tomto prípade neplatí, že ten, kto vie manažovať hocijakú firmu, dokáže manažovať aj nemocnicu. Zdravotníctvo, jeho fungovanie a riadenie procesov je naozaj veľmi špecifickou oblasťou.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy, rozhovory a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
