Autor Benita Feketeová

Absencia výkonových ukazovateľov a systematického monitorovania produktivity personálu znamená, že nemocnica nemá nástroj na efektívne riadenie tejto najväčšej nákladovej položky, uvádzajú zistenia Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) čelí paradoxu, ktorý na prvý pohľad nedáva zmysel: lekárov neubúda, no výkonnosť nemocnice klesá. UNB sa tak stáva ukážkovým príkladom toho, že problém zdravotníctva nemusí byť len o peniazoch či počte ľudí, ale najmä o tom, ako sa využívajú. Audit v prípade UNB nehovorí len o tabuľkách, percentách a počtoch výkonov. Ale odkrýva spôsob fungovania celej inštitúcie. Ukazuje napríklad, že problém nie je v nedostatku ľudí, ale v tom, ako sa využívajú. Nemocnica má…

Tomáš Szalay, hlavný lekár Bratislavského kraja, poslanec za SaS Ambulantný sektor nie je cieľ sám osebe, ale nástroj na dosahovanie cieľov zdravotnej politiky. Tie je potrebné formulovať ako merateľné indikátory (KPI) – najmä v oblasti dostupnosti, kvality a efektívnosti. Kľúčové je následne nastaviť motivácie účastníkov systému na ich dosahovanie. V prípade zdravotných poisťovní by malo byť plnenie týchto cieľov podmienkou vyplácania zisku. Poisťovne potom prirodzene prenesú tieto motivácie na poskytovateľov cez platobné mechanizmy, prípadne aj na pacientov cez spoluúčasť. Príkladom konkrétneho cieľa je skrátenie času od indikácie vyšetrenia po jeho realizáciu u ambulantného špecialistu. Nástrojmi môžu byť elektronický výmenný lístok, podpora prvovyšetrení a aktívne riadenie…

Každý mesiac odvádzajú pacienti peniaze do zdravotného systému s očakávaním, že budú rozdelené spravodlivo a efektívne. Realita však ukazuje, že stovky miliónov eur končia v nemocniciach nerovnomerne. Kým niektoré nemocnice dostávajú desiatky miliónov navyše, iné bojujú o prežitie a systém sa topí v dlhoch. Aj takéto sú závery o financovaní nemocníc za minulý rok. Nejde len o čísla v tabuľkách, ale o to, ako férovo a účinne sa nakladá s verejnými zdrojmi, ktoré platíme všetci. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnil analýzu o financovaní nemocníc na Slovensku za rok 2025. Najviac preplatenými nemocnicami boli univerzitné a veľké detské zariadenia,…

Nemocnice združené v Asociácii nemocníc Slovenska sú na rozdiel od štátnych pravidelne auditované, pripomína viceprezident asociácie Nedostatočne využívané operačné sály, nadstav lekárov či nedostatok sestier. Audit štátnych nemocníc priniesol silné tvrdenia o možných úsporách v stovkách miliónov eur ročne, no zároveň vyvolal viac otázok než odpovedí. Nejasná komunikácia výsledkov a podozrenia z politických či odborárskych vplyvov len prehlbujú nedôveru verejnosti. V podcaste sme sa o témach rozprávali s viceprezidentom Asociácie nemocníc Slovenska Igorom Pramukom. Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.

Tomáš Szalay, expert na zdravotníctvo, SaS Zdravotníctvo ako sektor nie je „stratové“. Je to odvetvie, v ktorom sa ročne pretočí okolo 12 miliárd eur a ktoré vytvára významnú spoločenskú hodnotu. Straty dnes generujú najmä štátne nemocnice – nie preto, že by zdravotná starostlivosť bola ekonomicky neudržateľná, ale preto, že štát dlhodobo toleruje systém bez zodpovednosti a bez tvrdých pravidiel hospodárenia. Slovenské zdravotníctvo je možno drahé v pomere k výsledkom, ktoré dosahuje. Neefektivita vyplýva z absencie merateľných cieľov. Nemáme manažment cesty pacienta, nemeriame výsledky liečby a neodmeňujeme kontinuitu ani koordináciu starostlivosti. Platobné mechanizmy dnes odmeňujú produkciu výkonov a hospitalizácií, nie výsledok pre pacienta. Ak systém odmeňuje počet výkonov, bude…

Kým nemocnici v Michalovciach stačilo na jeden hospitalizačný prípad 2 117 eur, Nemocnici sv. Michala sa to podarilo drahšie, až za 3 203 eur, uvádzajú analytici Súhrnná správa spoločnosti PwC o stave štátnych nemocníc vyvolala kritiku a pochybnosti. Kritici jej vyčítajú, že nezohľadňuje viaceré faktory, ktorými sú nemocnice špecifické. Napríklad počet personálu, príjmy od zdravotných poisťovní a ďalšie. Audit, objednaný ministerstvom zdravotníctva však nie je jediným materiálom, ktorý sa fungovaniu štátnych nemocníc venuje. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) minulý rok zverejnil rozsiahlu analýzu s názvom Revízia výdavkov na nemocnice, v ktorej analytici ministerstva financií pomenovali konkrétne problémy, s ktorými nemocnice…

Napriek rovnakým dátam sú závery inštitúcií rozdielne Šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič patrí k úzkej skupine ľudí, ktorí mali možnosť ovplyvňovať slovenské zdravotníctvo z viacerých kľúčových pozícií – od ministerstva až po dohľad nad celým systémom. V rozhovore sme sa však zamerali na financovanie nemocníc, kde dáta hovoria o výrazných rozdieloch a nezrovnalostiach pri rozdeľovaní verejných zdrojov. A napriek rovnakým dátam sa vo verejnom priestore hovorí o odlišných záveroch. Prečo, prezradil predseda úradu pre dohľad. Rozhovor nájdete aj na všetkých podcastových platformách: Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.

Predstava, že ministerstvo hospodárstva by automobilkám plánovalo využitie výrobných liniek je absurdná – predstava, že to bude robiť ministerstvo v nemocniciach je reformným krokom? Pýtajú sa odborníci Konkrétne plány, ako uzdraviť štátne nemocnice, predstavil minister zdravotníctva Kamil Šaško na celonárodnej konferencii. Zdravotnícki analytici ale zostávajú skeptickí a tvrdia, že mnohé iba prinavrátia to, čo už v nemocniciach kedysi fungovalo. Pri iných zasa tvrdia, že rezort vymýšľa koleso. Ani jedno opatrenie sa však netýka ľudských zdrojov, kde audit ukázal najväčšie možné úspory. Dlh štátnych nemocníc, ktorý presiahol miliardu eur, nevyužité lôžka či operačné sály, neexistujúci elektronický dochádzkový systém, prezamestnanosť na strane…

Iba jednopercentné zvýšenie nezamestnanosti znamená výpadok na zdravotných odvodoch približne o sto miliónov eur. Už teraz zdravotné poisťovne rátajú s tým, že 50 miliónov do systému nepritečie, tvrdí riaditeľ zdravotnej poisťovne Union Jozef Koma Akým spôsobom je financovaný systém zdravotníctva? Verejný zdravotný systém je financovaný z dvoch zdrojov. Jeden je formou odvodov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, druhý príspevkom od štátu. Štát platí za poistencov štátu. Ide o deti, matky na materskej, dôchodcov či nezamestnaných. Tých je približne 2,9 milióna. Ak sa pozrieme na zloženie poistného kmeňa zdravotných poisťovní, ekonomicky aktívnych a tých, za ktorých platí poistné štát, je to zhruba pol na pol.…

„Nerozumiem tomuto humbuku. Načo sa zvolala tak veľká konferencia, keď sme sa nič nové nedozvedeli,“ zhodnotili manažéri v sektore Prevádzkové a personálne audity štátnych nemocníc mali byť momentom, kedy sa verejnosť mohla dozvedieť, ako štátne nemocnice hospodária s peniazmi daňových poplatníkov. Na celonárodnej konferencii, ktorú zorganizovalo ministerstvo zdravotníctva však odzneli iba všeobecné závery. Verejnosť sa nedozvedela nič nové okrem domnienok, ktoré doposiaľ v sektore kolovali. Ministerstvo si objednalo audit v piatich štátnych nemocniciach: v Univerzitnej nemocnici Bratislava, vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici, fakultnej nemocnici v Žiline, fakultnej nemocnici v Nitre a vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb. Výsledky…